Koľko ste mali rokov, keď ste začali písať?

V deväťdesiatom šiestom ma priateľ herec požiadal, aby som napísal pár rozprávok, ktoré by mohol použiť vo svojom predstavení. Tri z piatich vyšli v nasledujúcom roku knižne. Mal som viac než štyridsať rokov, tak sa to celé začalo.

Ako si vyberáte námety na svoje romány?

To je aj pre mňa záhada. Prečo si spomedzi kamienkov na pláži vyberieme tento a nie iný? Predovšetkým však verím v nezmazateľné stopy, ktoré v nás zanecháva detstvo. Do Tomkovho obchodu som prvýkrát vošiel, keď som šesť rokov, v našej dedine, a kúpil som si perníčky v tvare srdca zabalené v lesklom papieri. Od toho dňa bolo možno niekde „napísané“, že napíšem Rieku, čo tečie naopak.

Prečo píšete?

Lebo neviem spievať! Písanie mám na útechu.

Lebo je to to, čo viem robiť najlepšie.

Lebo svoje knihy považujem za darčeky pre tých, ktorých mám rád.

Lebo si hrozne rád vymýšľam príbehy a rád ich rozprávam.

Lebo je to spôsob, ako vniesť do sveta poriadok a dať mu zmysel.

Kam na to všetko chodíte?

Lámem si hlavu! A všetko nepríde odrazu. Napísať román je zdĺhavá práca, treba klásť slovo po slove, myšlienku po myšlienke.

Prečo píšete pre deti?

Nepíšem pre deti, píšem pre všetkých. Keď píšem, nikdy nemám v hlave „kniha pre deti“. Mám rád rozprávky, pretože dieťa aj dospelý si v nich nájdu to svoje. To je tá dokonalosť, ktorú sa usilujem dosiahnuť. Na obálke mojich románov stojí: „pre čitateľov od 10, 11 či 12 rokov“. Ja však túto vekovú kategóriu obzvlášť dobre nepoznám, a ak by som si mohol dovoliť povedať, nezaujímajú ma o nič viac než batoľatá alebo starí ľudia.

Úryvok z rozhovoru bol preložený z originálu, ktorý je zverejnený na webe autora.

Zobraziť diskusiu (0)