Text je štruktúrovaný do krátkych kapitol a doplnený o ilustrácie Antoina Ronzona. Zvolený font písma zodpovedá určenej vekovej kategórii. Za veľké plus považujem vysokú koncentráciu dialógov, čo detský čitateľ určite ocení. Diviak Gilbert má navyše problémy s pravopisom a táto skutočnosť môže byť sympatická deťom, ktoré sa pasujú s rovnakým problémom. Sem-tam sa v dialógoch mihne vtipný slang alebo milá filozofická vsuvka. Knihu publikovalo vydavateľstvo Artforum v preklade Zuzany Procházkovej.

„Tak to v živote chodí: je vám ľahko a veselo, bezstarostne si vykračujete, a o pár sekúnd sa všetko zvrtne. Šťastie je veru krehké, pomyslel si a potom sa už snažil myslieť na niečo iné.“

Príbeh má veľa zvratov a obsahuje mnoho ponaučení. Autor prostredníctvom jednotlivých literárnych postáv a ich charakterov demonštruje starú známu pravdu, že niektoré zvieratá sa dokážu chovať „ľudsky“ a, naopak, ľudia sa niekedy správajú ako „zvery“. Za dôležitú súčasť príbehu možno považovať novinové články, v ktorých si svedkyňa koza vymýšľa rôzne klamstvá a lži, a mení svoje výpovede priam z hodiny na hodinu. V dnešnej dobe hoaxov a bulvárnych informácií je aj táto téma neoddeliteľnou súčasťou výchovy detí. Jadrom knihy je silné posolstvo o odsúdeniahodných spôsoboch zabíjania jatočných zvierat. Niektoré scény odohrávajúce sa na bitúnku môžu v mysliach citlivejších detí narobiť šarapatu. Ide o kapitolu č. 11, a hoci je veľmi znepokojujúca, nastoľuje veľa dôležitých otázok o nehumánnom a krutom zaobchádzaní so zvieratami. Mourlevat sa pustil do témy dosť tvrdo. To, že by zvieratá nemali na bitúnkoch trpieť, je neodškriepiteľné, no takejto realistickej ukážke násilia sa mohol pokojne vyhnúť a príbeh by aj tak splnil svoj účel. (A možno som príliš útlocitná ja.) Rodič by sa mal pripraviť na následný rozhovor s dieťaťom a zrejme prebrať aj úvodnú vražednú scénu. Na druhej strane, dnes sa z obrazoviek valí množstvo násilia a deti sú s ním konfrontované veľmi skoro. Preto si nemyslím, že by mohli byť nadmieru šokované z fiktívneho príbehu. Záleží na konkrétnom čitateľovi. V každom prípade, kniha otvára veľký priestor na diskusiu. Azda mnohých naštartuje k vegetariánskemu stravovaniu.

Jean-Claude Mourlevat získal za svoju detskú detektívku, plnú živo vykreslených postáv a okorenenú ľahkým humorom, trinásť literárnych cien. Od roku 2021 je taktiež držiteľom prestížnej Ceny Astrid Lindgrenovej, ktorá mu bola udelená za jeho súhrnné dielo.

Celá recenzia je zverejnená aj na portáli sieťovka.sk

Zobraziť diskusiu (0)