Robert Kincaid a Francesca Johnsonová
Muž, ktorý je fotografom a na svojej ceste hľadá jeden z ikonických miestnych mostov. Žena, ktorá hľadá niekoho, komu by mohla ukázať seba, svoje vnútro, túžby a vášne. Niekoho, s kým by sa dokázala prepojiť. Telom a dušou. Dávno predtým, ako stretla Roberta Kincaida a jeho starý nákladiak. Práve absencia pocitu zmyselnosti a dlhoročnej citovej otupenosti Francescy Johnsonovej spôsobili, že ich rozhovory a vzájomná príťažlivosť získali nálepku veľkolepej romance.

Útla knižka vzletných emócií a jedinečného úvodu
V týchto riadkoch nemožno hľadať zložitosť sveta ani očarujúce vety, také tie, ktoré sa vám vryjú do pamäti a vy sa k nim rokmi radi vraciate. Ide o jednoduchý príbeh, ktorý sa ľahko číta, a človek si v ňom rovnako jednoducho nájde zaľúbenie. Nesmie však od toho (asi) čakať nič viac než dosýtenie základných emocionálnych potrieb a vízií, že láska je všemohúca: v jednom momente iracionálna, poddajná, živelná, búra všetky presvedčenia a pocity, ktoré človek doteraz vo svojom živote cítil. V tom druhom je, naopak, prudko racionálna a vážna, vlažná a kolísavá.

Tisíc poľných ciest
Čítanie voľného pokračovania Madisonských mostov s názvom Tisíc poľných ciest som ukončila na strane 123. Cítila som odklon od „slávnej staršej sestry“ a príbeh mi už nedával zmysel. Chýbalo mi čosi ako chytľavý nápad a schopnosť napojiť sa na ten pôvodný. Dokonca ani časti, kde sa opisujú osudy dvoch hlavných hrdinov roky po ich osudovom stretnutí, neboli pre mňa dostačujúcim „motorom“, aby som v čítaní pokračovala ďalej.

Madisonské mosty sú príbehom nedeľných dopoludní, pri čaji či káve, s pocitom a túžbou nechať sa očariť možnosťami lásky: tou hypnotickou mágiou, ktorú poskytuje zväčša len písané slovo.

Robert James Walker: Madisonské mosty; Tisíc poľných ciest

Lindeni, 2021

Preklad: Otakar Kořínek

Zobraziť diskusiu (0)