Sociálny psychológ Jonathan Haidt sa stal svetovo známym svojou metaforou vedomia ako jazdca na slonovi, v ktorej jazdec symbolizuje rozum, racionálne myslenie a slon všetky nevedomé procesy, reflexy, inštinkty a emócie. Ľudia sú dominantne riadení slonom, jazdec dokáže usmerňovať, príležitostne zadáva príkazy, so slonom ale vstupuje aj do konfliktov. Podrobne sme sa o týchto procesoch mohli dočítať v knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk 2013), pôvodne však túto metaforu predstavil už vo svojej prvej knihe Hypotéza štěstí s podtitulom Hledání moderních pravd ve staré moudrosti.

Hypotéza štěstí predkladá brilantné analýzy rôznych druhov ľudského správania a morálneho uvažovania ako kombináciu zlatých pravidiel veľkých svetových náboženstiev a najnovších výskumov humanitných a ekonomických vied. Poukazuje aj na rozšírené stereotypné predstavy populárnej psychológie, napr. o sebazdokonaľovaní, kedy nám je podsúvané tvrdenie, že za všetko môže iba naša interpretácia vonkajšieho sveta a že tak, ako si svet vytvoríme, taký ho budeme mať. Lenže slon ovláda jazdca, jazdec významne nerozhoduje o skutkoch slona, preto aj výcvikové programy populárnej psychológie zaberajú po ich skončení iba pár týždňov. Potom sa všetko často vracia do zabehaných stereotypov. Ak sa človek rozhodne zmeniť svoje myšlienky, má len niekoľko možností, ako to, podľa Haidta, docieliť: meditáciou, kognitívnou terapiou a Prozacom.

Čítať Haidta sa oplatí aj z praktického hľadiska. V kapitole „Bez vzájemnosti to nejde“, napríklad opisuje manipulatívne techniky telemarketingu alebo rôznych predajcov a vysvetľuje, prečo účinkujú. Sú to techniky založené na reciprocite a známe sú aj z prostredí náboženských hnutí ako napr. Hare Krišna. Základné odporúčanie ako im odolať znie: ak vám niekto ponúka niečo zadarmo, dávajte si pozor. Inak sa vo vás zapne reciprocita a prudko rastie možnosť, že nakoniec kúpite niečo, čo ste nechceli alebo nepotrebovali. Reciprocita totiž vyvoláva pocit záväzku. Ak nám niekto niečo daruje, aktivuje sa v nás pocit, že mu niečo dlhujeme. Na tomto mieste treba poznamenať, že „zadarmo“ je obľúbená manipulatívna fráza nielen obchodníkov, ale aj politikov.

Niektoré Haidtove závery nemusia byť pre čitateľov príjemné. Predovšetkým tie týkajúce sa pokrytectva. Nabáda na mimoriadnu ostražitosť pred každým, kto tvrdí, že je nositeľom jedinej pravdy a pozná tú pravú morálku. Moralizovanie môže byť dosť nebezpečné, pretože polarizuje a štve proti sebe celé skupiny strhnuté emóciami. Rovnako ale pôsobí aj ostrý výsmech a ponižovanie názorov druhých. Čím väčšmi sa niekto prejavuje ako moralizátor, tým väčšie opovrhnutie ho čaká, ak je pristihnutý pri zlyhaní. Výskumy predkladané Haidtom tiež ukazujú, že čím viac sa niekto prezentuje ako morálny človek, tým viac má sklon vo chvíli zlyhania riadiť sa vlastným záujmom a nebrať morálku do úvahy. A navyše to považuje za správne. Ľudia vo svojom vnútri jednoducho nevidia podvodníka. V iných však áno.

Pozoruhodným je aj zistenie, že ak predložíme strane, ktorá nám oponuje, výskumy spochybňujúce jej tvrdenie, ako prvá sa objaví pravdepodobne reakcia hľadajúca chyby v danom výskume. Nasleduje ilúzia, že tento prístup je objektívny. Nie je, pretože ľudia hľadajú predovšetkým argumenty potvrdzujúce ich tvrdenia a protiargumenty spochybňujúce tvrdenia, ktoré im nevyhovujú – nadhodnocujú svoje vlastné tvrdenia a znižujú váhu tvrdenia iných. „...vždy snadno nacházime způsoby, jak vysvětlovat své sobecké jednání a držet se sebeklamu, že jsme lepší než druzí.“ V knihe sa čitatelia otvorene dozvedia, prečo sa diskusie málokedy dokážu udržať na úrovni argumentácie a prečo na seba nezriedka berú podobu osobných útokov.

Pocitom šťastia sa venovali všetky veľké náboženstvá a podľa súčasných výskumov má šťastie dva základné zdroje: genetiku a vonkajšie vplyvy. Zdá sa, že každý človek má fyziologicky nastavenú úroveň šťastia a keď je táto úroveň dosiahnutá, ľudia si rýchlo zvyknú a postupne si budujú ďalšie očakávania. Očakávania vyvolávajú nespokojnosť a ľudia majú znovu pocit, že musia dosahovať ďalšie a ďalšie ciele (zarábať peniaze, kúpiť väčší byt, novšie auto apod.) Neustále opakovaný názor, že bohatstvo prináša šťastie nie je vôbec platný, s výnimkou najchudobnejších ľudí, ktorých vyšší príjem dokáže zbaviť starosti o zabezpečenie každodennej potravy a strechy nad hlavou. Zo všetkých vonkajších vplyvov uvádzaných Haidtom spomeňme ten najdôležitejší, ktorému je venovaná značná časť knihy: intenzita a počet osobných vzťahov. Kvalitné a dobré medziľudské vzťahy výrazne posilňujú pocit šťastia, zatiaľ čo konfliktní a nepríjemní ľudia dokážu mimoriadne znepríjemniť život.

Jonathan Haidt býva označovaný za jedného z najvýznamnejších mysliteľov v súčasnosti. Je predstaviteľom tzv. pozitívnej psychológie, ktorá kladie dôraz na výskum kladných morálnych postojov a emócií. Jedno z najdôležitejších odporúčaní na zlepšenie kvality života a dosiahnutie šťastia je podľa neho (rovnako ako podľa rôznych náboženských predstáv) snaha o kontakt s ľuďmi založený na ústretovosti a dobrom konaní voči iným. Haidt píše strhujúco, pútavo a zároveň odborne, čo však robí jeho texty takými príťažlivými je aktuálnosť. Po prečítaní Hypotézy štěstí môžu čitatelia odrazu získať úplne nový pohľad na viaceré celospoločenské témy a prehliadnuť triky, ktoré ich predstavitelia neustále a neúnavne na nás skúšajú.

Jonathan Haidt: Hypotéza štěstí. Hledání moderních pravd ve staré moudrosti

Preklad Lukáš Georgiev a Jana Krejčí

Dokořán 2014

Zobraziť diskusiu (0)