Prečo zomrela demokracia?
Analógie medzi historickými udalosťami a súčasnosťou môžu pôsobiť neprirodzene alebo vykonštruovane, no počas čítania knihy Ako umiera demokracia a pozorovania aktuálneho diania vidíme také zlovestné podobnosti, až to zaskočí. Zdajú sa vám povedomé nasledujúce javy? Konšpirácie, masové demonštrácie a násilné vniknutia do budov štátnych inštitúcií, populizmus založený na klamstvách, antiglobalizmus, skrytý alebo otvorený rasizmus. Je reč o súčasnosti alebo konci Weimarskej republiky?
Profesor histórie Benjamin Carter Hett sa dlhodobo venuje výskumu nacistického Nemecka, príčinám vzostupu Adolfa Hitlera a Weimarskej republike. Kniha Ako umiera demokracia s podtitulom Hitlerov nástup k moci a úpadok Weimarskej republiky je akousi spojnicou, kde sa pretínajú Hettove témy do pútavých rozprávaní o jednotlivých aspektoch tohto obdobia. Hett píše prístupne pre širokú verejnosť a určite je prínosné, že kniha vyšla práve v súčasnosti, pretože paralely medzi koncom Weimarskej republiky a našimi časmi vedia naozaj prekvapiť. Bolo by výborné, ak by knihu objavilo čo najviac čitateľov, zaslúži si to.
Hneď na začiatku knihy kladie Hett otázku, ako sa mohlo stať, že sa k moci dostal Adolf Hitler a rozpútal vojnové peklo? Je zrejmé, že kniha Ako umiera demokracia nie je posledný príspevok do diskusie na predchádzajúcu otázku, ponúka ale zásadné odpovede z viacerých dimenzií spoločnosti: politický kontext, ekonomické okolnosti, sociálne problémy. Načrtne aj kultúrny obraz doby a jeho téza znie, že Hitler a nacizmus vyrástli vďaka weimarskému Nemecku, ktoré označuje za „vtedajší vrchol ľudskej civilizácie“. A práve úpadok Weimarskej republiky spôsobil, že úsilie konzervatívnych elít o vytvorenie autoritárskej vlády priviedlo k moci Hitlera.
„Nacistické kódové označenie Weimarskej republiky bolo systém. A od pohŕdania systémom bol len krôčik k viere, že národ z jeho bezduchej slepej uličky pozdvihne zázračný vodca. Týmto Hitler oslovoval ľudí od začiatku do konca. Samozrejme, nie všetkých. Nemecká spoločnosť nikdy nevytvorila jednoliaty celok. Jeho posolstvo však presvedčilo dostatočné množstvo ľudí.“
Veľký prínos knihy sa dá vidieť vo vysvetľovaní a v odmietnutí rôznych mýtov, napr. o viere Nemcov, že im bola podpisom Versaillskej zmluvy po prvej svetovej vojne „dýka vrazená do chrbta“. Zlyhania armádnych elít boli prekryté legendami a predstavou o sprisahaní „demokratov proti armáde“. Poslúžilo to aj nacionalistom, ktorí sa chceli odvolávať na jednotu národa, pričom táto legenda zohrala veľkú úlohu práve pri zrode vojny. Hett tiež poukazuje na množstvo konšpirácií, ktoré sa postupne široko ujali, a tiež na postoj, ktorý by sme v súčasnosti nazvali antiglobalizmom: odpor proti nadnárodným dohodám (napr. zlatý štandard), prisudzovanie lokálnej chudoby zahraničným mocnostiam (predovšetkým Spojeným štátom a v nich dianiu na Wall Street).
„Hlavným dôvodom nemeckej krízy boli dlhy. Práve prudko rastúca burza na Wall Street v roku 1928 – a nie jej krach o rok neskôr – spôsobila v Nemecku recesiu. Krajina bola do veľkej miery závislá od krátkodobých zahraničných pôžičiek, vďaka ktorým splácala reparácie a financovala svoju prevádzku. Vidina fantastických ziskov v New Yorku vysala kapitál z celého sveta. Nemecko zostalo bez peňazí.“
Na scénu prichádzajú postupne jednotliví aktéri diania, časovo sa dopredu posúvame niekedy doslova po dňoch. Každá kapitola sa začína epizódou jednotlivca, ktorý sa buď aktívne zúčastňuje na dianí, alebo bol prítomný počas nejakej zásadnej udalosti. Kniha tak dostáva osobnejší rozmer. Ekonomická kríza postupne prerástla do sociálnej a plynulo sa objavila aj politická kríza. Strana NSDAP, resp. Hitler spočiatku nemali veľkú podporu, ale jeho rečnícky talent a intuitívna schopnosť vcítiť sa do myslenia jednotlivcov a davov mu prinášala značný úspech. V jeho prospech výrazne hralo aj podcenenie zo strany politických elít, resp. ich snaha využiť ho vo svoj prospech. V kombinácii s jazykom nenávisti sa stal výraznou politickou postavou.
„Keď už raz kód vznikol, protižidovská rétorika efektívne pracovala bez akejkoľvek zmienky o Židoch. Bolo to vidieť pri mnohých Hitlerových prejavoch, keď sa postupne približoval k moci. Keď hovoril o ‚medzinárodných finančných pavúkoch‘ alebo sa sťažoval, že ‚finančné trhy sú dnes vládcami a pánmi Nemecka‘, jeho publikum chápalo, o kom je v skutočnosti reč.“
Knihu Ako umiera demokracia je potrebné čítať, jej vydanie ukazuje aj prenesene do súčasnosti, aká krehká demokracia stále je a ako dokáže byť systematicky napádaná tak, že otvorí bránu populizmu, nacionalizmu a autoritárstvu. A pri jej čítaní je vhodné uvedomiť si, že tak ako zlyhávali ľudia v minulosti, tak môžeme zlyhať aj my a výsledkom bude spoločenská katastrofa. Ukážku si môžete prečítať na medziknihami.sk
Benjamin Carter Hett: Ako umiera demokracia. Hitlerov nástup k moci a úpadok Weimarskej republiky
Preklad: Martin Sliz
N Press, 2021
352 strán