Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Prečo zomrela demokracia?

Analógie medzi historickými udalosťami a súčasnosťou môžu pôsobiť neprirodzene alebo vykonštruovane, no počas čítania knihy Ako umiera demokracia a pozorovania aktuálneho diania vidíme také zlovestné podobnosti, až to zaskočí. Zdajú sa vám povedomé nasledujúce javy? Konšpirácie, masové demonštrácie a násilné vniknutia do budov štátnych inštitúcií, populizmus založený na klamstvách, antiglobalizmus, skrytý alebo otvorený rasizmus. Je reč o súčasnosti alebo konci Weimarskej republiky?

Profesor histórie Benjamin Carter Hett sa dlhodobo venuje výskumu nacistického Nemecka, príčinám vzostupu Adolfa Hitlera a Weimarskej republike. Kniha Ako umiera demokracia s podtitulom Hitlerov nástup k moci a úpadok Weimarskej republiky je akousi spojnicou, kde sa pretínajú Hettove témy do pútavých rozprávaní o jednotlivých aspektoch tohto obdobia. Hett píše prístupne pre širokú verejnosť a určite je prínosné, že kniha vyšla práve v súčasnosti, pretože paralely medzi koncom Weimarskej republiky a našimi časmi vedia naozaj prekvapiť. Bolo by výborné, ak by knihu objavilo čo najviac čitateľov, zaslúži si to.

Hneď na začiatku knihy kladie Hett otázku, ako sa mohlo stať, že sa k moci dostal Adolf Hitler a rozpútal vojnové peklo? Je zrejmé, že kniha Ako umiera demokracia nie je posledný príspevok do diskusie na predchádzajúcu otázku, ponúka ale zásadné odpovede z viacerých dimenzií spoločnosti: politický kontext, ekonomické okolnosti, sociálne problémy. Načrtne aj kultúrny obraz doby a jeho téza znie, že Hitler a nacizmus vyrástli vďaka weimarskému Nemecku, ktoré označuje za „vtedajší vrchol ľudskej civilizácie“. A práve úpadok Weimarskej republiky spôsobil, že úsilie konzervatívnych elít o vytvorenie autoritárskej vlády priviedlo k moci Hitlera.

„Nacistické kódové označenie Weimarskej republiky bolo systém. A od pohŕdania systémom bol len krôčik k viere, že národ z jeho bezduchej slepej uličky pozdvihne zázračný vodca. Týmto Hitler oslovoval ľudí od začiatku do konca. Samozrejme, nie všetkých. Nemecká spoločnosť nikdy nevytvorila jednoliaty celok. Jeho posolstvo však presvedčilo dostatočné množstvo ľudí.“

Veľký prínos knihy sa dá vidieť vo vysvetľovaní a v odmietnutí rôznych mýtov, napr. o viere Nemcov, že im bola podpisom Versaillskej zmluvy po prvej svetovej vojne „dýka vrazená do chrbta“. Zlyhania armádnych elít boli prekryté legendami a predstavou o sprisahaní „demokratov proti armáde“. Poslúžilo to aj nacionalistom, ktorí sa chceli odvolávať na jednotu národa, pričom táto legenda zohrala veľkú úlohu práve pri zrode vojny. Hett tiež poukazuje na množstvo konšpirácií, ktoré sa postupne široko ujali, a tiež na postoj, ktorý by sme v súčasnosti nazvali antiglobalizmom: odpor proti nadnárodným dohodám (napr. zlatý štandard), prisudzovanie lokálnej chudoby zahraničným mocnostiam (predovšetkým Spojeným štátom a v nich dianiu na Wall Street).

„Hlavným dôvodom nemeckej krízy boli dlhy. Práve prudko rastúca burza na Wall Street v roku 1928 – a nie jej krach o rok neskôr – spôsobila v Nemecku recesiu. Krajina bola do veľkej miery závislá od krátkodobých zahraničných pôžičiek, vďaka ktorým splácala reparácie a financovala svoju prevádzku. Vidina fantastických ziskov v New Yorku vysala kapitál z celého sveta. Nemecko zostalo bez peňazí.“

Na scénu prichádzajú postupne jednotliví aktéri diania, časovo sa dopredu posúvame niekedy doslova po dňoch. Každá kapitola sa začína epizódou jednotlivca, ktorý sa buď aktívne zúčastňuje na dianí, alebo bol prítomný počas nejakej zásadnej udalosti. Kniha tak dostáva osobnejší rozmer. Ekonomická kríza postupne prerástla do sociálnej a plynulo sa objavila aj politická kríza. Strana NSDAP, resp. Hitler spočiatku nemali veľkú podporu, ale jeho rečnícky talent a intuitívna schopnosť vcítiť sa do myslenia jednotlivcov a davov mu prinášala značný úspech. V jeho prospech výrazne hralo aj podcenenie zo strany politických elít, resp. ich snaha využiť ho vo svoj prospech. V kombinácii s jazykom nenávisti sa stal výraznou politickou postavou.

„Keď už raz kód vznikol, protižidovská rétorika efektívne pracovala bez akejkoľvek zmienky o Židoch. Bolo to vidieť pri mnohých Hitlerových prejavoch, keď sa postupne približoval k moci. Keď hovoril o ‚medzinárodných finančných pavúkoch‘ alebo sa sťažoval, že ‚finančné trhy sú dnes vládcami a pánmi Nemecka‘, jeho publikum chápalo, o kom je v skutočnosti reč.“

Knihu Ako umiera demokracia je potrebné čítať, jej vydanie ukazuje aj prenesene do súčasnosti, aká krehká demokracia stále je a ako dokáže byť systematicky napádaná tak, že otvorí bránu populizmu, nacionalizmu a autoritárstvu. A pri jej čítaní je vhodné uvedomiť si, že tak ako zlyhávali ľudia v minulosti, tak môžeme zlyhať aj my a výsledkom bude spoločenská katastrofa. Ukážku si môžete prečítať na medziknihami.sk


Benjamin Carter Hett: Ako umiera demokracia. Hitlerov nástup k moci a úpadok Weimarskej republiky

Preklad: Martin Sliz

N Press, 2021

352 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Ako umiera demokracia

Ako umiera demokracia

Hett Carter Benjamin

Prečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.

Kúpiť za 15,21 €

Podobný obsah

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Petr Koubský

Petr Koubský hovorí, že na vysvetlenie väčšiny ruských špecifík netreba skúmať „hlbiny ruskej duše“. Dajú sa vysvetliť úplne prízemne pomocou geografických a ekonomických podmienok, ktorými je život v Rusku vymedzený. Rusko je obrovská krajina obklopená morom, ktorá však nemá použiteľné prístavy a nie je potravinovo sebestačná. Krajina, ktorá je koloniálnou mocnosťou aj kolóniou zároveň, nemá prirodzenú hranicu so západom a pruh úrodnej černozeme sa ťahá územím štátov, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu osamostatnili. Desatina všetkých obyvateľov Ruskej federácie žije v štrnásťmiliónovej Moskve a na vidieku sú dediny od seba vzdialené aj stovky kilometrov. V Rusku nájdeme množstvo národností a etnických skupín a viac extrémneho bohatstva i viac žalostnej chudoby ako vo väčšine ostatných rozvinutých krajín. Vo svojej stručnej, ale vyčerpávajúcej exkurzii do histórie však Koubský pripomína, že geografia nie je pevne daný osud. Ľudia nie sú vo svojich činoch ani úplne slobodní, ani úplne zviazaní vládnucimi pomermi. To, čo sa nám spätne javí ako historický príbeh, je vždy výsledkom pevne daných obmedzení, individuálnych zámerov a činov a napokon aj slepej náhody.

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Petr Koubský

Prítomnosť vyrastá z minulosti a tá zase z predchádzajúcej minulosti. Dnešnej Ukrajine nemožno rozumieť, ak nevieme, čo sa tam odohrávalo v časoch Sovietskeho zväzu, a to najmä počas kľúčovej udalosti jeho dejín, teda druhej svetovej vojny. Ani tá však nevznikla v geopolitickom vzduchoprázdne. Ukrajina bola mnoho stoviek rokov hranicou v zmysle anglického slova frontier: hranica ako územie, nie ako čiara. Hranica ako oblasť rizika, bojov, konfliktov, ale aj inovácie a voľnosti. Hranica ako rozširovanie poriadku do priestoru doposiaľ nepodmaneného, nerozlíšeného, nevykolíkovaného. Dejiny Ukrajiny ani v najmenšom neospravedlňujú ruskú agresiu. Pomáhajú však pochopiť, čo sa tam deje a prečo sa to deje, aké sily proti sebe pôsobia a akými príbehmi si účastníci konfliktu vysvetľujú svoj svet a sami seba.

Nacistická hrozba

Správy

Nacistická hrozba

Proti komu zaútočiť najprv? Je možné, že práve túto otázku si kládol Hitler v predstavách o realizácii svojho mocenského sna. Koľko toho vlastne bežne vieme o medzinárodnom aj regionálnom kontexte pred udalosťami vedúcimi k druhej svetovej vojne? Hoci sú o tejto téme prístupné kvantá kníh, nevieme o tom určite stále dosť. Pútavo a detailne o udalostiach predchádzajúcich desivým rokom píše aj Benjamin Carter Hett v knihe Nacistická hrozba.