Dúfam, že uniknem zrakom okoloidúcich

Syn rakúskych utečencov napísal Kolaps v roku 1979. Z príbehu Neila Nudelmana je zrejmé, že svet bol už dávnejšie duchovne vyprahnutý a extrémne krutý voči všetkým, ktorí nechcú hrať jeho hry.

Nudelman, bývalý vysokoškolský učiteľ, je tri roky bez práce. Teraz je vlastne profesionálny outsider. Čitateľ – okrem toho, že sa výborne zabáva – by ho miestami schytil pod krk a zatriasol ním, nech sa už spamätá. Nezamestnaný akademik nemá peniaze ani na najnutnejšie veci. Nedokáže si vybaviť invalidný dôchodok.

Vymáhači dlhov mu zatiaľ dali pokoj len preto, že k jeho domu by sa museli kilometer brodiť po pás v snehu. Pytliači, prikráda sa, načierno odoberá elektrinu a synovi nedokáže zaplatiť lyžiarsky výcvik.

„Plížím se městem a doufám, že uniknu zrakům kolemjdoucích.“

Príležitostná fuška (montáž okna), zhodou náhod u bývalého kolegu z fakulty, končí fiaskom a keď sa rozhodne napísať čínskemu vodcovi, dostane odpoveď, že je už niekoľko rokov mŕtvy. Bojuje so susedmi – poľskými prisťahovalcami. Chvíľami veľmi dobre rozumie tomu, že ich príbuzní doma v Poľsku kedysi dávnejšie s vervou vraždili jeho židovských príbuzných.

Séria frašiek vrcholí zdanlivo dokonalým angažmán. Má skultivovať hrubý literárny štýl v pornorománe svojho známeho. Chvíľu sa zdá, že konečne nastal jeho čas, bude slávny a finančne zabezpečený, no aj tento projekt končí fiaskom…

Chudoba je večný boj

Nudelman sa aj vo chvíli, keď je pozvaný bohatým kamarátom na večeru, fanfarónsky hrá na vlastnú dôstojnosť: zaplatí za oboch, pár posledných centov hodí žobráčke. Ak by sa k nemu približovalo hoci aj to najmenšie šťastie, sám ho bude odháňať. Hneď nato zaplače, pretože ide o holú fyzickú existenciu.

„Být chudý není jen to, že nemáte peníze. Je to věčná bitva se zatrpklostí – závidíte těm, co je mají.“

Tento outsider zabáva aj poburuje. Vzbudzuje súcit i ľútosť. Nakoniec pomedzi tragikomické scény presvitajú vážne otázky ľudskej existencie a miery našej slobody. Naozaj si môžeme vyberať? Majú seriózni, praktickí a usilovní ľudia garanciu spokojného života? A čo je tou jednou miniatúrnou vecou v duši (mozgu?), ktorá v ľudských životoch spôsobuje večné trápenia, neúspechy, rozbité ambície a vylúčenie až na okraj? Je kolaps v Goobersville osobným kolapsom alebo kolapsom spoločenských vzťahov?

Liebermanov humor je láskavý, ale v najspodnejšom prúde sa mení na cynický. Uznávaný spisovateľ, ktorý ešte ako osemdesiatnik točí filmy (napríklad sériu dokumentov o živote v Mjanmarsku, Kambodži a Mongolsku), ukazuje aj v písaní filmársky talent. Rozohráva dokonale absurdné scény bez obáv z nekorektného humoru. Napriek datovaniu tohto románu v ňom nie je nič archaické, prekonané alebo trápne.

Robert H. Lieberman: Kolaps v Goobersvillu

Preklad: Jan Zelenka

Prostor, 2026

Zobraziť diskusiu (0)