naši predkovia maľovali vlastné fresky
bez katedrál, pouličných bistier, náboženstiev a rás
navzdory všeobecnému názoru trvale nežili v tme
iba prijímali umelé dýchanie z úst hory
keď sa vonkajší svet rozpadal

Vo Francúzsku (Alena Brindová, zb. Horolezci, 2022)

Zdá sa mi, že básnický debut Aleny Brindovej Horolezci zaujímavo rezonuje s knižkou antropológa Davida Graebera a archeológa Davida Wengrowa Úsvit všetkého (The Dawn of Everything). Verš „navzdory všeobecnému názoru trvale nežili v tme“ akoby bol metaforizovanou verziou hypotézy z Úsvitu všetkého o tom, že raní ľudia sa od nás zásadne nelíšili. Graeber a Wengrow, naopak, tvrdia, že kedysi sme si vedeli všeličo nielen predstaviť, ale to aj zrealizovať – napríklad rôzne usporiadania spoločnosti.

Mo(nu)menty ľudstva
Hravosť v prvom citovanom verši vzápätí vstupuje do kontrastu so znakmi charakteristickými pre ideu civilizovanosti či hierarchizácie spoločnosti. Implicitne tu zaznieva kritika opresívnych štruktúr moci, vymyslených a aplikovaných ľuďmi na iných ľudí – podobnú kritiku čítame aj v Úsvite všetkého. Brindová zároveň spochybňuje hlavný naratív dejín ľudstva, založený na monumentalite, ako čítame aj v inej básni debutu: „o prababkách sa píše ťažšie // je to prazvláštna archeológia / bez veľkých príbehov a ušľachtilých tráum“. To isté robia aj Graeber a Wengrow.

Brindovej riešenie, tvoriace pointu básne, je resuscitácia horou, teda výsekom prírody, ktorý nás presahuje. To azda pôsobí ako jednoduché volanie po návrate, obraz sa však dá čítať aj komplexnejšie. Kľúčová je v takom prípade idea o rozpade sveta – tá môže odkazovať na istý modus operandi raného človeka (uchopenie reality cez mýty), no v aktualizovanej podobe hovorí o svete súčasnom.

Konce a začiatky
Keďže si aktuálne celosvetovo nevieme predstaviť koniec patriarchálneho kapitalizmu (dokonca si skôr vieme predstaviť koniec sveta, ako píše Mark Fisher), paradoxne sa nám môže zdať, že svet celkom dobre drží pokope. Brindová však v zbierke pred aktuálnymi problémami neuhýba. Ak aj navrhuje akési stiahnutie sa do seba, neznamená to ignorovanie problémov, ktorým čelíme kolektívne. Krok späť je teda zároveň krokom vpred: k hravému premýšľaniu a empirickému zisťovaniu toho, čo v spoločenskom tkanive funguje ako sila s potenciálom zastaviť rozpad sveta. Ľudského sveta, samozrejme – pretože nie príroda, ale človek potrebuje umelé dýchanie.

Alena Brindová: Horolezci

FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2022

Zobraziť diskusiu (0)