Čo je vlastne úlohou pápežského kazateľa? Cantalamessa zastáva od roku 1980 pozíciu, ktorej úlohou je „predniesť meditáciu pápežovi, kardinálom, biskupom každý piatok počas Adventného a Pôstneho obdobia“. S kázňami sú však spojené aj určité očakávania, od morálnych posolstiev až po vplyv na cirkevnú hierarchiu. Cantalamessa v otázke, do akej miery majú jeho slová vplyv odpovedá preňho typickou kombináciou realizmu a poetickosti: „Mojou úlohou v Pápežskom dome nie je zmeniť štruktúry, ale srdcia!“. Napriek tomu sa snažil vo svojich príhovoroch vysvetliť spôsoby ako zjednodušiť napr. niektoré ritualizované formy správania v cirkvi a sympatické je, že to ilustroval prostredníctvom Kafkovej poviedky.

Príbeh pápežského kazateľa mal viaceré kľukaté odbočky a určujúci obrat preňho nastal po skúsenosti s charizmatickými hnutiami, ku ktorým neváha zaujať aj kritické stanovisko. Práve vo vzťahu k charizmatickým hnutiam vidieť typickú črtu Cantalamessovho uvažovania a ňou je sloboda myslenia. Otvorene priznáva vlastné chyby z minulosti a prehodnotenia omylov, akých sa dopustil. Hoci jeho hlavnou úlohou je vytvárať kázne a meditácie, počas rozhovorov operuje pomerne empirickým jazykom. Napríklad pri definovaní problematických oblastí cirkevného života argumentuje okrem vlastných skúseností aj sociologickými výskumami.

Pri výchove rehoľníkov, ale aj v iných oblastiach života, odporúča čo najviac venovať sa pozitívnym stránkam, čo je vyslovene moderný a súčasný prístup v tzv. líderstve , teda v spôsobe vedenia ľudí. Ďalší znak je vysvetľovanie namiesto poučovania, čo pravidelne aplikuje vo svojich príhovoroch, resp. kázňach. V hodnotení vodcovstva pokračuje v odpovediach týkajúcich sa odstúpenia pápeža Benedikta XVI.: vyzdvihuje ho ako „príklad toho, ako sa človek môže zrieknuť moci“. Opakovane sa tiež vyjadruje v prospech Druhého vatikánskeho koncilu, hoci, ako sám priznáva, na začiatku zastával skôr konzervatívnejšie stanovisko.

Už od mladosti vyhľadával literatúru a v rozhovore priznáva lásku k nej: Dostojevskij, Tolstoj, Turgenev, Bernanos, Mauriac, Claudel, Péguy. Ako vidno, sú to predovšetkým ruskí a francúzski autori, majstri slova a štylistiky s dôrazom na rozporuplnosť sociálneho usporiadania spoločnosti, najmä vo vzťahu k bezvýchodiskovosti chudoby a silným realistickým zobrazením, ktorí ho zásadne ovplyvnili, osobitne tiež vyzdvihuje poéziu Dante Alighieriho. Ďalšie témy rozhovorov sú vplyv televízie, médiá, vzťah kresťanov k Židom, morálne škandály vo vnútri cirkvi, sekularizmus. Rozhovory s Ranierom Cantalamessom pôsobia sviežo, vznešene ale tiež priamo a jednoducho a určite dobre padnú každému, kto sa chce na chvíľu pozrieť na zložitosť sveta nezvyčajným, ale o to viac obohacujúcim pohľadom.

Cantalamessa Raniero, Valli Aldo Maria: Chlapec, ktorý nosil vodu Môj život v službe Slova
Preklad: Martin Kramara
Spolok svätého Vojtecha 2017
176 strán

Zobraziť diskusiu (0)