Leto a smrť

Billie má štrnásť rokov a je dcérou Mariky, krásnej i temperamentnej maďarskej Rómky, ktorá sa presťahovala do Nemecka. Otca nepozná, a keď ich príde do maličkého a chudobne zariadeného bytu navštíviť stará mama, zistí, že by sa mala volať Erzsébet.

Začiatok leta vyzeral sľubne. Mama vyhrala v rozhlasovej súťaži nejaký peniaz, a tak by mohol konečne vyjsť plán so skromnou, ale výnimočnou dovolenkou niekde pri mori. V najhoršom prípade prespia v staručkom Nissane…

Stará mama z Maďarska všetko zmenila. Prišla, aby sa v Nemecku na ňu pozreli lekári, lebo sa necíti dobre. A nepohoda trvá aj v jej srdci zaťaženom výčitkami voči dcére, ktorá kedysi utiekla z domu. Vnučku vidí prvýkrát a hoci sa teší, že Billie rozumie maďarčine, je aj voči nej prísna a tvrdá.

„Stará mama skontrolovala jednu miestnosť po druhej, akoby pricestovala, aby si náš byt kúpila.“ Ani jej verdikt pár minút po príchode k dcére neznie práve láskavo: toto všetko (teda zrejmý nedostatok) nemuselo byť!

Spolužitie so starou matkou na „zdravotnej návšteve“ sa normalizuje, ale nakoniec vrcholí tragickou nehodou. Pri nej Billie prichádza navždy o matku.

„Mamu pochovali v najhorúcejší deň v roku. Na okraji cesty kvitli kríky ruží a vietor ich sladkú vôňu privial až k hrobu.“

Nedá sa obzerať príliš dozadu

Vyvrcholením rozprávania je dobrodružná (chvíľami dokonca surreálna) cesta v štýle knižného road movie. Billie bez vodičského preukazu na starom aute putuje na sever Nemecka. Na malom ostrove, kde sú dokonca aj autá zakázané, vďaka rozličným indíciám nájde otca.

Debutový román Eleny Fischer, ktorý sa stal literárnou senzáciou a bol nominovaný na cenu Deutscher Buchpreis, je vyrozprávaný v prostom štýle. Prekypuje emóciami, pritom však nejde o citové vydieranie čitateľa. Skvelou prevenciou pred emočnou manipuláciou je svet hlavnej hrdinky, jednoduchý, čistý, miestami naivný či vzdorovitý, ale súčasne zrelý.

Všetko tu už bolo: príbeh dospievania, hľadanie nepoznaného otca, predčasná osamelosť aj generačné konflikty, návraty k starým hriechom, výčitky za dávne rebélie či prisťahovalecký osud v luxusnej, ale spoločenskými triedami pozväzovanej krajine.

Autorka tu však prílivy a odlivy smútku zvládla tak, že čitateľ je dojatý spôsobom doteraz nevídaným. Tento smútok otvára okno poznania. „Každý vie, že sa nedá napredovať, ak sa človek obzerá príliš dozadu. Je to, akoby v niečom ustrnul.“

Elena Fischer: Billie

Preklad: Paulína Čuhová

E.J., 2024

Zobraziť diskusiu (0)