Hjalmar Schacht: 143
Arthur Seyss-Inquart: 141
Karl Dönitz: 138
Hermann Göring: 138
Franz von Papen: 134
Erich Raeder: 134
Hans Frank: 130
Hans Fritzche: 130
Baldur von Schirlach: 130
Wilhelm Keitel: 129
Joachim von Ribbentrop: 129
Albert Speer: 128
Alfred Jodl: 127

Alfred Rosenberg: 127

Toto je chronologický zoznam inteligenčného kvocientu, ktorý pri norimberských procesoch vystavil americký psychológ, poručík G. M. Gilbert. IQ nacistického intelektuála Alfreda Rosenberga dokazuje, že nepatril k rozumovým špičkám, no sám vlastnej veľkoleposti nebezpečne uveril. Zoznam nie je celý, pokračuje ďalej smerom nadol. Príbeh v popredných štruktúrach vládnej moci spustil pri Rosenbergovi neprehľadný filozofický traktát Mýtus dvadsiateho storočia (1930), za ktorý získal od Adolfa Hitlera aj najvyššiu štátnu cenu za vedu a umenia. Sám Hitler sa však od knihy čiastočne dištancoval a Alfred Rosenberg zostával akýmsi nepochopeným mudrlantom v závetrí, navyše, netešil sa medzi svojimi nacistickými súkmeňovcami prílišnej popularite. Aj samotný Joseph Goebbels, minister propagandy, ním do značnej miery pohŕdal. Štátom uznávaný akademik však potreboval svoje pevné angažované miesto, ktoré mu zabezpečoval post šéfredaktora prestížnych ideologických novín – Völkischer Beobachter. Tieto noviny sa denne dostávali na stôl najväčším elitám nacistického Nemecka, čo Rosenbergovi medzi rivalmi zabezpečovalo patričné sebavedomie, nie však také, po akom túžil.

Do duše tohto večne nedoceneného a zakomplexovaného fašistu nazerá Irvin D. Yalom s citom. Snaží sa od jeho študentských čias vytvoriť biografické základy pre jeho podrobný, no napriek tomu značne fiktívny chorobopis, ako sám Yalom priznáva. K Rosenbergovi pristupuje predovšetkým ako lekár v jednej osobe so spisovateľom, až niekedy potom ako poučený amatérsky historik (ak si môžem dovoliť takéto prirovnanie), ktorého k príbehu inšpirovala zrekonštruovaná knižnica Barucha Spinozu, kde sa nachádzali tituly, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu. Naoko nepredvídateľné súvislosti Yaloma vyrušili do takej miery, že sa začal zaujímať o pôvod označenia „problém Spinoza“.

Kedysi údajne Alfred Rosenberg Spinozovu knižnicu navštívil, hoci pohŕdal židovstvom. Chcel vedieť, čo Spinozu viedlo k jeho inšpiratívnym myšlienkam a napísaniu kultovej Etiky (1677). Aby sme sa dostali čitateľsky hlbšie k pochopeniu oboch mužov, medzi ktorými je stáročný rozdiel, Yalom ponúka komplexný psychologický portrét vychádzajúci zo skromných informácií o Baruchovi Spinozovi, ktoré sa zachovali len v čriepkoch. Dokonca ani jeho portrét nie je autentický. Bol to človek bez ambície zaujať, čo ostro kontrastovalo s nenásytným egom Alfreda Rosenberga. Živil sa ako brúsič šošoviek a najväčší plezír mu poskytovala filozofická tvorba a čítanie literatúry.

V múzeu so spinozovskou knižnicou nebol ani jeden autentický titul. Väčšina sa zachovala vďaka zoznamu takmer 160 kníh nachádzajúcich sa v jeho pôvodnej knižnici a ich kolekcia sa snažila priblížiť čo najstarším vydaniam, aby odrazila podobnosť s tým, čo Spinoza naozaj čítal. Rosenbergovo ego utŕžilo podľa historky s miestnym správcom poriadnu lekciu, ktorá ho štipľavo vyrušovala až do obdobia, keď sa ako neohrozený nacista dostal k práci snov. Hitler ho poveril kolektivizáciou umenia z obsadených krajín, a tak sa na výslní nacistickej invázie v roku 1940 nakrátko stal výkonným riaditeľom ERR (Einsatzstab Reichleiter Rosenberg), čo bola organizácia pre zber opusteného kultúrneho majetku. Táto funkcia mu zabezpečila aj uznanie medzi vedúcimi osobnosťami nacistického Nemecka. Desiatky tisíc vagónov s umeleckými artefaktmi nevyčísliteľnej hodnoty spadli pod logistický patronát tohto muža. Ako veľká satisfakcia bola v románe Irvina D. Yaloma aj návšteva spinozovskej knižnice. Svoju vysnívanú prácu však Rosenberg vykonával pomerne krátko, pretože sa po vpáde do Ruska stal ministrom pre okupované územia z východnej sféry.

Kto však bol tento muž, čo do poslednej chvíle, napriek citeľnému pohŕdaniu voči svojej osobe, odmietal zaprieť Hitlera a jeho beštiálne vojnové zločiny?

„Autor knižného bestselleru. Šéfredaktor významných novín. Jedna vládna funkcia za druhou: šéf nacistickej ideológie a vzdelávania, šéf ERR, minister obsadených východných území. A predsa ho užší kruh nacistov nemal rád a vysmieval sa mu. Čím si vlastne Rosenberg vyslúžil toľké uznanie? Niekedy sa stane, že nezrozumiteľné, zložité, zamotané dielo vyvoláva neopodstatnené chválospevy na autorovu inteligenciu. Možno preto Hitler poveroval Rosenberga toľkými náročnými úlohami.“ (str. 336)

A ešte:

„Keď v súdnej sieni vypočúvali ostatných obžalovaných, Alfred nedával pozor. Niekedy si kreslil tváre ľudí v súdnej sieni, niekedy si v slúchadlách zapol ruské tlmočenie a uškŕňal sa a krútil hlavou nad množstvom chýb. Dokonca aj počas vlastného vypočúvania počúval tlmočenie do ruštiny a verejne sa sťažoval, že nie je presné. Rosenberga počas celého procesu bral súd oveľa vážnejšie, než ho kedy brali sami nacisti. Súd ho veľakrát opísal ako hlavného ideológa nacistickej strany, človeka, ktorý nakreslil projekt zničenia Európy, a Rosenberg sa voči týmto obvineniam ani raz neohradil. Človek si vie predstaviť Göringove zmiešané reakcie: na jednej strane sa uškŕňal pri slovách o Rosenbergovom domnelom vplyve v tretej ríši, na druhej strane sa zrejme bavil na tom, že Rosenberg si ani neuvedomuje, ako si sám zatĺka klince do rakvy. Počas dlhej obhajoby žalobcov dráždila Rosenbergova vyhýbavosť, pedantský tón a zložitý jazyk. Na rozdiel od Hitlera nepodľahli tomuto predstieraniu hĺbky, možno preto, že norimberskí právnici mali k dispozícii výsledky IQ testov, ktoré robil americký psychológ, poručík G. M. Gilbert, Rosenberg sa so svojím IQ 127 ocitol v strede poľa obžalovaných. (Julius Streicher, šéfredaktor Hitlerových obľúbených novín, sa umiestnil na poslednom mieste s IQ 106.) Hoci Rosenberg si zachovával nacvičený nadradený úškrn, už nikoho nepresvedčil, že jeho hlboké myšlienky sú nad schopnosti iných.“ (str. 359)

Yalomova kniha Problém Spinoza je, okrem iného, o konfrontácii s vlastnými nedostatkami. Baruch Spinoza bol exkomunikovaný žid, nikto z jeho komunity nebol oprávnený nadväzovať s ním žiadny kontakt. Do svojej smrti bol konfrontovaný so statusom heretika, kacíra, ktorého provokatívne myšlienky robia zlé meno celému židovskému pokoleniu. Svoj údel prijímal v materiálnej aj osobnostnej pokore, nepotreboval talent svojich myšlienok nasilu deklarovať a pripisovať im váhu. Nepotreboval svoju osobu idealizovať, neprijímal atraktívne finančné odmeny. Toto je Spinoza, akého chcel vidieť Yalom, keďže si na rozdiel od Rosenberga nepísal podrobné denníky ani sa nesnažil zanechať po sebe nejaký odkaz pre ďalšie generácie. Venoval sa svojej práci a jej fragmenty prežili do dnešných dní vďaka nespornému myšlienkovému talentu. Rosenberg bol človek plný pocitu menejcennosti a komplexov, a tak sám slepo uveril vlastnej genialite.

Problém Spinoza
Premedia, 2021
Preklad: Vladislav Gális


Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Premedia.

Zobraziť diskusiu (0)