Ján Blažovský
21.9.2017
Purity
Jonathan Franzen patrí k tým spisovateľom, ktorí dokážu v spletitých osudoch jednotlivcov vystihnúť frenetickú povahu čias, v ktorých žijú. Román Purity pripomína miernu hladinu premenenú zemetrasením na cunami meniace svojou silou tvár krajiny. Aj Franzen podobne mení literárnu krajinu a zmieta svoje postavy vo vlnách meniacich sa spoločností v priebehu viacerých desaťročí, od Európy po Ameriku.
Hoci je najnovší Franzenov román Purity pomerne hrubý, číta sa ľahko a rýchlo, odporúčame však čítať ho pomaly a mať radosť z vycibrených viet ponúkajúcich kvalitu, akú si treba vždy vážiť. Z predchádzajúcich diel má čitateľ k dispozícii preklady kníh Svoboda (Argo 2013) a Rozhřešení (Ikar CZ 2004). Každý román si vyžaduje svoj čas, pretože sám Franzen povedal, že sa musel vzdať ilúzie o tom, že je spisovateľ 150 stranových románov. Rád venuje priestor postavám v celej svojej rozmanitosti, od mladosti po dospelosť vrátane rôznych životných odbočiek, ktoré sa príležitostne menia na slepé ulice.
Hlavná postava Purity „Pip“ Tylerová je naivná, zadlžená mladá žena platonicky zaľúbená do staršieho muža, ktorá nepozná svojho otca, lebo jeho identitu jej neustále zatajuje mama. Po kontakte s charizmatickým Andreasom Wolfom, vodcom organizácie podobnej Wikileaks, bojujúcej za necenzurované zverejňovanie informácií, sa rozhodne vstúpiť do okruhu jeho spolupracovníkov. Treťou významnou postavou je Leila Helouová, novinárka vydatá za starnúceho spisovateľa, ktorá má zároveň milenca a šéfa v jednej osobe. Každej postave sa ujde v knihe vlastná rozsiahla časť podrobne opisujúca jej život, minulosť a motívy vedúce k nie vždy racionálnemu správaniu.
Ak niečo spoločne vystihuje rôznorodé Franzenove postavy, tak je to ich komplikovanosť. Pip sa napríklad darí mnohými spôsobmi pokaziť vzťahy s druhými ľuďmi a to predovšetkým svojimi rýchlymi emocionálnymi reakciami a vo vzťahu k mužom si ich správanie často vysvetľuje nesprávne ako flirtovanie. Purity je obeťou vlastných neprimeraných emocionálnych reakcií. Problematický je tiež jej vzťah s mamou: majú len jedna druhú, ale často sa medzi nimi objavujú hádky, neporozumenie, neochota hovoriť Purity pravdu o jej otcovi. Podobne zložitý vzťah s rodičmi mal aj Andreas, ktorého otec bol vplyvný funkcionár v socialistickej časti Nemecka. A ani Leila neostáva v chaose života pozadu.
Franzen prostredníctvom pohnutých životov postáv pred čitateľa nevtieravo predkladá značnú variabilitu tém, pričom niektoré len načrtne: občiansky aktivizmus proti jadrovým zbraniam; emocionálna závislosť na rodičovi, snaha oslobodiť sa od jeho vplyvu; medzigeneračný konflikt; povrchnosť medziľudských vzťahov; chudoba pracujúcich spôsobená enormnou zadlženosťou; paranoja vyplývajúca zo spoločenského usporiadania; slobodný prístup k informáciám a kontroverzné spôsoby ich získavania (napr. hackovaním). Franzen aj ironicky komentuje viaceré negatívne javy súčasnej doby. Napr. Pip pracuje vo firme, ktorá telefonicky predáva produkty, resp. služby v energetike, ktorým zamestnanci vôbec nerozumejú.
Sociálne okolnosti slúžia skôr ako kulisy a na hlavnom javisku Franzen predvádza štúdiu medziľudských vzťahov jednotlivcov vyvrhnutých z okrajov spoločnosti. Nejde pritom o heslo „no future“, ale skôr o labyrint sveta, v ktorom sa príliš často pretínajú rôzne cesty a na konci viacerých odbočiek je len múr. Postavy sa musia vrátiť späť aby sa vydali novým, neprebádaným smerom so značne neistým výsledkom. A Franzen je génius neistoty.
Ukážku z románu Purity si môžete prečítať na medziknihami.
Jonathan Franzen: Purity
Preklad: Lucie Mikolajková
Kniha Zlín 2017
544 strán
