Na počiatok
Rozprávanie nás privádza do raných rokov nášho letopočtu. Sme v kulisách starého Ríma v čase, keď mu vládol cézar Nero. Mocného imperátora zastihneme v dobe, keď sa čoraz rýchlejšie ponára do stavov čistého šialenstva. Zvrátené múzy a morálny úpadok panujú na Palatíne a ich účinok čoraz intenzívnejšie preniká i do ulíc Večného mesta, čo sa zrkadlí aj na celkovej spoločensko-politickej situácii v ríši. Úplná strata príčetnosti, ktorá nakoniec posadne hlavu impéria, vyeskaluje do vcelku dobre známej historickej udalosti.

Vinu za cisárovu pomätenosť si však má odniesť niekto iný. Previnilci vzídu z radov akejsi novej, v Ríme zatiaľ málo známej sekty pochádzajúcej odkiaľsi z galilejskej zeme na východe. Jej príslušníci sa za nocí potajme stretávajú v tmavých rímskych pivniciach, bedárskych domoch a rozborených cintorínoch. V tichej bázni načúvajú hlasom svojich apoštolov zvestujúcich Slovo o Pravde a po smrti večnom živote, ako to aj ich učil živý Boží syn – istý Chréstos, ktorý vraj na Golgote umrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych, aby vykúpil svet. Prívržencov nového učenia nazývajú kresťanmi práve podľa ich najväčšieho Proroka.

Veľa z nich podstúpi v Ríme mučenícku smrť. Mnohých, vrátane žien, mladých dievčat i malých detí, ukrutne zavraždia počas hier, ktoré vladár usporiada pre zábavu hrdých patricijov i tupej luzy, aby odklonil pozornosť od vlastných zločinov. Smrť martýrov však naplní svoj zmysel. Šialený šašo napokon padne a jeho kosti po mnohých rokoch hodia do Tiberu. Z hŕstky chudobných ľudí nasledujúcich nové, v jadre celkom prosté a láskavé učenie, povstane najsilnejšia duchovná sila, ktorá viac ako dve tisícročia hýbe zemeguľou.

Predobraz v antickej dráme
Henryk Sienkiewicz približuje dávne deje prostredníctvom príbehu lásky medzi pokresťančenou barbarkou Lýgiou a rímskym patricijom Marcom Viniciom, ktorý sa práve vrátil do Ríma z vojnového ťaženia na východnej hranici impéria. O náklonnosť vyvolenej ženy, na dôvažok lýgskej kráľovskej dcéry, sa však uchádza neprimeraným, hrubým spôsobom. Dievčinu však jeho rímsky spupné správanie postaví do veľmi nebezpečnej situácie. Odrazu je celému dvoru i krutému panovníkovi až príliš nápadne na očiach. Lýgiina sviežosť i neprehliadnuteľná krása, vedno idúca s jej vnútorným bohatstvom, v neprajnom okolí vyvolávajú vlnu nevôle. Zlé jazyky začnú mať záujem na tom, aby sa dostala do rečí, v ktorých je dômyselne primiešaná jedna kvapka jedu. Zvyšok na seba nenechá dlho čakať. V rozpútanom prenasledovaní kresťanov Lýgia mizne kdesi v temnote. Marcus Vinicius v obklopení svojich najvernejších pri horúčkovitom pátraní po svojej láske prežije nejednu hlbokú trýzeň, kým sa táto hrôzostrašná dráma nachýli k záveru.

Veľké umenie stojí na poctivých základoch
Henryk Sienkiewicz spracúvanú tému poňal skutočne zodpovedne. To znamená, že text postavil na dôkladne zrešeršovaných východiskových prameňoch. Od toho sa odvíja veľkoryso rozvrstvené rozprávanie v tretej osobe. Román je husto zaľudnený historickými aj fiktívnymi postavami prináležiacimi k rôznym sociálnym vrstvám i národnostiam. Z toho badať, že starý Rím teda multikulturalitou či etnickou pestrosťou doslova bzučal. Avšak bol to nanajvýš nerovný bzukot, z ktorého zvuku bude i menej zainteresovaným čitateľkám a čitateľom určite jasné, ako hlboko bola starorímska vysoká kultúra ukotvená v bezpráví a prakticky bezbrehej tyranii. Britké zobrazenie tejto skutočnosti však môžeme priradiť k ďalšej devíze tohto vynikajúceho textu. Sienkiewicz skutočne vierohodne mapuje súdobú mocenskú mašinériu plnú ľstivého lavírovania, zákerných úskokov a rozsiahlych politických intríg. Až sa žiada povedať, že tu zaznamenané silové súperenie a v podstate celková politická štruktúra v mnohom pripomína i súčasné diktátorské režimy.

V riadne farbistých a hutných celkoch, kde nezanikajú ani presné detaily, autor zachytil aj bežnú každodennosť či tepajúci život v uliciach mesta i s vykreslením jeho bohatej architektúry. Aj preto sa treba pripraviť na zvýšenú koncentráciu historizmov nachádzajúcich sa v texte, pri ktorých objasnení bude veľmi nápomocný obšírny glosár. Strhujúce rozprávanie obsahuje i nejeden humorný moment, ktorý akoby chvíľkovo predeľoval zväčša skutočne pohnutý dej obalený ťažkou atmosférou strachu a skľúčenosti.

Najväčší prínos je potom votknutý do brilantne opracovaných postáv samotných. Psychologicko-filozofický prierez osobnými pohnútkami jednotlivých zúčastnených radno sledovať len s pozorným zaujatím. Vnútorná čistota v kontraste s morálnou pokrivenosťou či akýsi prienik oboch týchto krajností trefne odráža rôzne perspektívy, ktorými sa dá nazerať na svet. Neraz príde aj k ich priamym stretom, ktorých strašidelných následkov sa stávame svedkami, a je to zážitok vyvolávajúci až autentickú fyzickú nevoľnosť.

Henryk Sienkiewicz na svojich čitateľov prílišný ohľad neberie a skutočne ich vôbec nešetrí. Hodnovernosť jeho výrazu však textu dodáva to najpotrebnejšie a z jeho najslávnejšieho románu tak robí nesmrteľné umelecké dielo. Quo Vadis je z každej stránky komplexne napísaná klasika, ktorá i súčasníkom ponúka historické predstavenie vyrážajúce dych, v ktorom nie je núdza o búrlivé emocionálne krupobitie.

Henryk Sienkiewicz: Quo Vadis

Premedia, 2022

Preklad: Zuzana Demjánová

Doslov: František Hříbal

464 strán

Zobraziť diskusiu (0)