Pre verejnosť, ktorá sa zaujíma o kultúrne dianie, je Pavel Branko dobre známou osobnosťou. Vstúpil doň ako publicista a prekladateľ už tesne po skončení druhej svetovej vojny, pričom zlaté obdobie svojej kreatívnej činnosti dosiahol v 50. a 60. rokoch. Normalizácia znamenala ukončenie jeho oficiálnej publicistickej tvorby. Ocitol sa na čiernej listine a slobodne mohol začať znovu tvoriť až po Nežnej revolúcii. Za svoju činnosť získal viacero prestížnych ocenení, naposledy to bol Pribinov kríž II. triedy, ktorým ho vyznamenal prezident Andrej Kiska. Pre publicistku a spisovateľku Iris Kopcsayovú je kniha vyvrcholením rozhovorov, ktoré s Brankom viedla už v minulosti a boli uverejnené v denníku SME a na internetových portáloch, pričom zaznamenali čitateľský úspech a vyvolali mnohé reakcie. Pri svojich rozhovoroch, ktoré viedla v Brankovom byte v Dúbravke sa mohla oprieť aj o autobiografické dielo Proti prúdu, ktoré vyšlo v roku 2011. Informácie, ktoré v ňom Branko publikoval už zbytočne neopakuje, skôr sa snaží o ich prehĺbenie a najmä o aktualizáciu a reflexiu súčasnosti. To je možné, keďže Pavel Branko je napriek svojmu veku (nar. 1921) intelektuálne veľmi čulý a stále stíha reflektovať široké oblasti spoločenského a kultúrneho života. Kniha nie je štrukturovaná chronologicky, životopisne ale skôr tematicky. Skladá sa z dvadsiatich štyroch kapitol, ktorých záber by sa dal zhutniť do týchto oblastí: politika, náboženstvo, kultúra, medziľudské vzťahy a dejiny. Témy sú prepletené udalosťami z Brankovho súkromného života.

Ľavicový nonkonformista

Brankov svetonázor sa začal kreovať ešte počas existencie prvej Československej republiky. Demokratická atmosféra štátu a dobové kultúrne vplyvy ho priviedli k socialistickým myšlienkam. Aj vďaka nim sa počas druhej svetovej vojny prepracoval k odbojovej činnosti, väzeniu a koncentračnému táboru. V rozhovoroch farbisto rozširuje informácie uverejnené vo svojej autobiografii. Napriek tomu, že sa so straníckou politikou rýchlo rozišiel a svoje názory v živote kriticky prehodnocoval, humanistické jadro socialistických myšlienok si ponechal. Tie sa v súčasnosti prejavujú ostrou kritikou kapitalistickej globalizácie, narastajúcej ekonomickej nerovnosti a konzumného života. Napriek tomu, že už v mladosti sa stal presvedčeným ateistom, jeho znalosti kresťanstva, judaizmu ako aj starovekých mytológií sú veľmi hlboké a jeho analýzy prenikavé. Pri diskusiách o postave Ježiša Krista Branka fascinujú predovšetkým „jeho filozofické úvahy, nadčasový humanizmus a sociálny radikalizmus“. Pri kritike „mytologických nánosov“ súčasných cirkví ako aj veriacich však nikoho nešetrí.

Publicista, kritik ale najmä človek

K cenným pasážam knihy patria rozhovory o filme a literatúre aj vzhľadom na to, že týmto témam sa Branko venoval najsystematickejšie a jeho názory sú vysoko kompetentné. S odstupom rokov reflektuje vývoj svetovej i domácej kinematografie, jednotlivé obdobia, režisérov, aj konkrétne - viac či menej známe diela. Jeho reflexie a komentáre môžu slúžiť aj ako odporúčania k zaujímavým filmovým a knižným titulom. Kopcsayová postupne prechádza aj k viac osobným témam ako napríklad manželstvo, vzťah k ženám, podoby rodiny, eutanázia a dokonca smrť. Brankove vzťahy so ženami boli komplikované. Nešťastné prvé manželstvo trvajúce dvadsať rokov, psychosomatické ťažkosti a liečba počas normalizácie, a nakoniec zoznámenie so súčasnou manželkou Emíliou, ktorú považuje za jednoznačne najväčší dar, aký v živote dostal.

Na tepe súčasnosti

Čitateľ sa má možnosť oboznámiť s postojmi Pavla Branka k medzinárodnej situácii, Rusku, USA, nástupu krajnej pravice a k mnohým ďalším vysoko aktuálnym témam. Vo vzťahu k migrácii, utečencom a islamu zaujíma Branko kontroverzné postoje, pričom medzi týmito pojmami nie vždy dostatočne diferencuje. Jeho postoje nevychádzajú z programovo xenofóbnej perspektívy - nacionalizmus pokladá za mor, ktorý spôsobil v histórii veľa konfliktov a katastrof. Pri kritike argumentuje skôr potrebou (významom) emancipácie žien, sekularizmu a progresívnych výdobytkov európskej civilizácie, ktoré sú podľa Branka príchodom ľudí z iných krajín ohrozené. Na európskej civilizácii oceňuje napríklad postupné zrovnoprávňovanie žien v omnoho väčšom rozsahu ako je tomu u iných kultúr. Na možnú integráciu moslimov sa pozerá skepticky. Napriek tomu, že Kopcsayová sa snaží jeho zovšeobecnené názory dôsledne problematizovať, Brankove postoje sú neoblomné a sám si uvedomuje, že sa vďaka nim dostáva na jednu platformu s ľuďmi a politickými prúdmi, s ktorými by v iných témach ostro nesúhlasil. Často tematizuje taktiež svetovú demografiu. Svoju kritiku populačnej explózie opiera o prečerpávanie prírodných zdrojov ako aj o nedostatočné kroky zo strany vlád a OSN.

Záver

Iris Kopcsayová priniesla vzácne svedectvo človeka, ktorého intelektuálna činnosť siaha od medzivojnového obdobia, až po súčasnosť a bola sprevádzaná mnohými turbolenciami a zvratmi. Kniha prináša nové informácie o jeho živote, ale predovšetkým v nej dostáva veľký priestore pre svoje názory, opreté odbornou znalosťou a skúsenosťou viacerých generácii. Možno s nimi súhlasiť, polemizovať s nimi, aj im ostro oponovať. To je však údel intelektuála – nonkonformistu, ktorým bol Pavel Branko po celý svoj život.

Ivan Stodola

Iris Kopcsayová, Pavel Branko

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy

Marenčin PT/ Slovenský filmový ústav 2016.

Ak sa medzi knihami dobre cítite a naše správy vám prinášajú radosť a úžitok, môžete nás podporiť prostredníctvom vašich 2%. Informácie o tom, čo robíme a čo chystáme, nájdete TU.

Zobraziť diskusiu (0)