Existencia vlka v príbehu metaforizuje, zároveň ironizuje kauzalitu rôznych osudov zasadených do románu. Jeho mysteriózna prítomnosť oživuje legendu v podobe prirodzeného ľudského záujmu. Vlk tu nebol od roku 1843. Informácia nápadito odkrýva trvalosť miesta a jeho vzťah k svojim dejinám. Od týchto čias sa mnohé pohlo a všetko živé sa v zime pokryje mrazivou vrstvou nebezpečnou pre cesty. Zimný chlad odzrkadľuje psychologické nastavenie protagonistov aktívnych na týchto miestach. Spôsob komunikácie, rutina, nebezpečenstvo vytvárajú pôdorys pre širšie definovanie cesty pri Vierlindene. Tá reprezentuje nie len trasu, ale stáva sa akousi betónovou riekou, pri ktorej žalostne a masovo kvitne život v architektonickej a dopravnej dynamike mesta.

Autor využíva širší a realistickejší archív replík, ako mu umožňuje priestor pre divadelné inscenácie. Maximalizácia miesta nevyhnutná pre autentický pocit reality ale, paradoxne, Schimmelpfenningov jazyk citeľne obmedzuje. Ponúka viacpríbehový román, ale mozaikovité repliky sa navzájom pohlcujú, aby svoj ideový kontext neskôr bezvýznamne oživili. Vytvára sa tak významový nepomer označkovaný kľúčovými predmetmi a mysterióznou prítomnosťou vlka, akému, údajne, prestali vadiť hlučné vibrácie a chaos roztrúsených obydlí.

Vizuálny vkus prenesený z drámy do literatúry je silným spájacím motívom, čitateľ dokáže knihu vnímať ako exhibíciu obrazového a divadelného umenia v dokumentárnom prostredí, v akom sa otvára priestor pre multikultúrny rozhovor. Tak po boku dokážu existovať postavy ako Agnieszka, Tomasz, Charly, Jacky, Marek, Janina, Icke a iní. Ak ich priamo nespája prítomnosť, tak spoločenský jazyk, trasa a pocit prekonávania vzdialeností.

Rolandovi Schimmepfenningovi sa podarilo vytvoriť zázračnú ilúziu adaptácie miest, aké navštevujeme, míňame, alebo si ich dávame za cieľ. Akoby každý kilometer pohybu a meter súkromného miesta rozprávali iný príbeh o ľuďoch vedľa seba.

Vydavateľstvo Plus,

preklad: Tomáš Dimter

Zobraziť diskusiu (0)