David Grossman (1954) je jedným z najvýznamnejších súčasných prozaikov a zároveň výraznou osobnosťou izraelského verejného života. Jeho tvorba bola preložená do vyše 30 jazykov a ocenená viacerými domácimi i zahraničnými cenami, napr. v r. 2017 získal prestížnu Man Bookerovu cenu, v r. 2018 Izraelskú cenu za literatúru atd. Na Slovensku je známy románmi Žena, ktorá uteká pred správou (Artforum 2011) a Vojde kôň do baru (Artforum 2016). V češtine vyšli ďalšie diela: Viz Láska (Mladá fronta 1996), Mít s kým běžet (Mladá fronta 2010) a detská kniha Pohádky pro Itamara a Rút (Garamond 2011).

Nový Grossmanov román je rodinnou drámou - príbehom troch generácií silných žien. Deväťdesiatročná Vera žije v kibuci a pochádza z chorvátskej židovskej rodiny, jej dcéra Nina si prešla ťažkým detstvom a vnučka Gili, filmárka, rieši zložitý vzťah s matkou. Temné udalosti z minulosti otrávili ich vzájomné vzťahy a zaviedli ich neúprosne späť. Spolu s Rafaelom – manželom Niny, otcom Gili a zároveň adoptívnym synom Very, sa vydávajú na cestu na ostrov Goli otok (Nahý ostrov) pri chorvátskom pobreží. Vera tu strávila tri roky v krutom politickom väzení za Titovho režimu v 50. rokoch, keď odmietla zradiť svojho manžela Miloša, neprávom obvineného z vlastizrady.

Tu sa prelína Verina neoblomná vernosť s mučivou zradou, osudová voľba, čo zmenila životy. Cestou na „nahý ostrov“ sa odhaľuje minulosť, obnažujú emócie a vzťahy sú vystavené hrôze, láske, milosrdenstvu tak, ako sa to môže udiať len v rámci rodiny. Je to príbeh o rane, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, o desivej sile tajomstva, aj o láske, čo nevyhasína ani roky potom, keď milovaný už nežije. Príbeh o odvahe, opustenom materstve, o rodičovskej voľbe a jej dôsledkoch... o hriechoch otcov, v tomto prípade matiek.

Stretnutie s prekladateľmi inicioval sám autor, a keďže sa dej knihy odohráva v Chorvátsku, stretli sme sa tam. Pozvaní boli prekladatelia, ktorí na preklade tohto románu pracujú, prípadne sa na preklad chystajú.

Grossman je jedným z mála, ak nie jediným autorom na svete, ktorý takéto stretnutia „svojich“ prekladateľov organizuje, pretože mu záleží na čo najpresnejšom pochopení textu. Zároveň je nanajvýš užitočné, keď sa prekladatelia navzájom zoznámia a pri práci zostávajú v kontakte. Zišlo sa nás desať prekladateľov do rôznych jazykov: angličtina, španielčina, katalánčina, holandčina, švédčina, taliančina, nemčina, chorvátčina, čeština a slovenčina. Podobný seminár s autorom nad knihou Vojde kôň do baru prebehol v r. 2015 v nemeckom Straelen.

Grossmanov spôsob práce je veľmi zaujímavý – predčíta celú knihu po menších úsekoch a spolu potom rozoberáme nejasnosti a ťažkosti v preklade po syntaktickej, lexikografickej i sémantickej stránke. Seminár prebiehal v hebrejčine. Počas práce mal každý z prekladateľov otázky, na ktoré autor trpezlivo odpovedal. Hoci každý prekladáme do iného jazyka, bolo zaujímavé sledovať, ako je diskusia nad knihou obohacujúca pre všetkých a prináša nové pohľady (dokonca aj pre samotného autora). Nevadilo ani to, že každý z nás bol v inej fáze prekladu. Nesmierne dôležité bolo pre autora celý text knihy nahlas predčítať, aby sa prekladatelia ľahšie vžili do postáv a lepšie pochopili text. Počas štyroch dní sme takto prečítali celú knihu. Na stretnutí boli tentokrát prítomní aj izraelskí filmári, ktorí o autorovi, jeho novom románe a seminári natáčali dokumentárny film.

Stretnutie s autorom bol nesmierne inšpiratívny, motivujúci a prínosný zážitok, nielen s ohľadom na text, s ktorým budem pracovať, ale aj na prepojenie s inými kolegami - prekladateľmi, ktorých práca je obvykle veľmi osamelá a intímna, iba v spoločnosti knihy a počítača.

Grossmanove prózy sa vyznačujú psychologickým ponorom, ale ich realitu pomáha vytvárať aj určitá ukotvenosť vo faktoch, čo zvyšuje pôsobivosť a vierohodnosť postáv a ich osudov. David Grossman tentoraz prináša skutočný príbeh z veľkej časti založený na rozprávaní svojej dlhoročnej priateľky Evy Panić-Nahir, ktorá inšpirovala postavu Very a naozaj prežila chorvátsky gulag Goli otok. Bohužiaľ sa vydania Grossmanovej knihy nedožila. Slovenský preklad napínavého a neuveriteľného príbehu jej života a lásky vyjde vo vydavateľstve Artforum.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------

Silvia Singer sa narodila v roku 1976 v Košiciach. Vyštudovala hebraistiku a etnológiu na FF UK v Prahe, počas štúdia absolvovala ročný pobyt na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Absolvovala v roku 2003 diplomovou prácou Vývoj židovskej identity v Košiciach po holokauste. V súčasnosti žije v Prahe, kde pracuje v Židovskom múzeu, vyučuje ivrit a prekladá z hebrejčiny.

Pre vydavateľstvo Artforum preložila tri zbierky poviedok Etgara Kereta: Zrazu klope ktori na dvere, Sedem dobrých rokov a Osem percent ničoho a romány Klamárka od Ajelet Gundar-Gošen a Vojde kôň do baru od Davida Grossmana.

Publikáciu knihy Život sa so mnou pohráva z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zobraziť diskusiu (0)