Vražda, ktorá nie je vraždou

Dej nás opäť zavedie do sveta detektíva Eliáša Baleyho, známeho zo starších dielov Oceľové jaskyne (Lindeni, 2023) a Pod holým nebom (Lindeni, 2023). Tentoraz cestuje na planétu Aurora, najvyspelejšiu z kolónií ľudstva, aby vyšetril prípad „vraždy“ robota Jandera Panella. Problém? Vlastne nejde o klasickú vraždu – robot bol deaktivovaný spôsobom, ktorý nikto nevie vysvetliť. A keďže Aurora je spoločnosťou, kde humanoidní roboti žijú bok po boku s ľuďmi, tento incident môže mať ďalekosiahle následky.

Asimov tu opäť prezentuje svoj talent na filozofické otázky. V centre románu stojí stret dvoch rozdielnych spoločností: Zeme, kde sa ľudstvo tlačí v preľudnených mestách pod povrchom, a Aurory, kde sú ľudia vďaka robotom oslobodení od fyzickej práce a žijú v luxuse a hojnosti priestoru. Tento kontrast vytvára ideálnu pôdu pre Asimovove obľúbené témy – budúcnosť technologickej civilizácie, vzťah medzi človekom a umelou inteligenciou a etické otázky spojené s využívaním robotov.

Jedným z najzaujímavejších aspektov Robotov úsvitu je rozšírenie Asimovových ikonických troch zákonov robotiky. Román skúma, ako môžu byť tieto zákony interpretované a manipulované – či už úmyselne, alebo v dôsledku nepredvídaných situácií. Baley opäť stretáva svojho partnera Daneela Olivawa, pričom hlavným podozrivým zo zničenia humanoidného robota je Daneelov tvorca, politik a robotik Han Fastolfe.

Asimovov štýl a atmosféra

Asimovov štýl je analytický a jeho román sa často nesie v duchu pomaly sa rozvíjajúceho intelektuálneho trileru. Nejde o akčný sci-fi príbeh plný dramatických súbojov či rýchlych zvratov, ale o pomalé odhaľovanie pravdy pomocou logického uvažovania a psychologických duelov vo forme dialógov. Postava Baleyho je skôr mozgovým než akčným hrdinom, čo môže byť pre niektorých čitateľov osviežujúce, iným však môže pripadať príliš rozvláčne.

Veľkú rolu v atmosfére románu zohráva aj prostredie Aurory. Planéta je plná aristokratických kolonistov, ktorí považujú pozemšťanov za podradných a samotné vyšetrovanie skôr za provokáciu, než aby mu pripisovali váhu. Kľúčovou dilemou románu je otázka, či na kolonizáciu ďalších planét využívať len robotov alebo by jej súčasťou mali byť aj ľudia. Objaví sa tu už aj snaha vytvoriť vedu simulujúcu vývoj civilizácie s názvom psychohistória. Na jej základe Asimov vytvoril sériu o Nadácii a takýmto spôsobom voľne prepojil obidve série a umiestnil ich do toho istého univerza.

Roboti úsvitu budú bližšie čitateľstvu uprednostňujúcemu intelektuálne ladené rozprávanie, ktoré motivuje zamyslieť sa nad budúcnosťou ľudskej civilizácie najmä vo vzťahu k umelej inteligencii a tiež k potenciálu osídliť ďalšie planéty. Detektívna zápletka zas otvára priestor k úvahám o morálnych dilemách súvisiacich s prítomnosťou humanoidných robotov v ľudských spoločenstvách. Asimovova imaginácia siahala ďaleko dopredu a naša súčasnosť ponúka príležitosť začať testovať jeho závery v praxi.

Isaac Asimov: Roboti úsvitu

Preklad: Patrick Frank

Lindeni, 2024

Zobraziť diskusiu (0)