Krehké, úprimné a sugestívne

O komplimenty na adresu tohto textu nie je núdza. Je to dojemné, sugestívne, autentické a otvorené, krehké a jemné, úprimné aj jedinečné čítanie.

V Taliansku vyšlo v 36 vydaniach, po nich autorka v roku 1993 opravila záverečnú vetu: „Si mŕtve a zomieram aj ja, ale to je nepodstatné, pretože život neumiera.“ Fallaci tým reagovala na svoju vlastnú onkologickú diagnózu. Možnosť smrti sa dramaticky posunula k jej istote.

„Dnes v noci som si uvedomila, že si. Malá kvapka života z ničoho.“ Slobodná, pracujúca a mužom zradená žena začína svoj dialóg s plodom vo svojom vnútri. Ešte nepozná jeho pohlavie, a tak ho oslovuje v strednom rode. Jej mysľou v prvých týždňoch tehotenstva prechádza celý rad emócií, obáv a otázok. Uvažuje nad nevyspytateľnosťou života. Je zaskočená tajomstvom jeho vzniku, keď sa zrazu z ničoty vynorí potenciál existovať.

Je ochromená otázkou, či má zmysel priviesť na svet dieťa. „Aby bolo hladné, aby cítilo chlad, aby bolo zradené a ponížené, aby ho zabila vojna či choroba?“ Napriek tomu verí, že utrpenie má prednosť pred nebytím. Len bytie vedie ku konfrontácii s osudom. Preto smrť v skutočnosti nikdy nezruší život. Život má totiž v jednej veci navrch – už sa udial a prekonal nebytie.

Vonkajšie okolnosti nie sú najdôležitejšie, ale v mnohom sú vážne. Gynekológ sa zamračí, keď zistí, že budúca mamička nemá manžela. Zamestnávateľ sa začne ošívať. Vzal talentovanú ambicióznu ženu bez záväzkov, aby v práci napredovala. Vyhliadka pôrodu ju vrhá do sveta vynervovaných žien bez profesionálnych snov.

A otec dieťaťa? Na začiatok ho zaujíma cena interrupčného zákroku. Potom zhasne a nakoniec ju prepadne s nepodarenou kyticou kvetov, ktoré po ceste k nej narýchlo kúpil.

Tajomstvo bytia

Budúca mamička si pripla na stenu fotku plodu, portrét jeho tváre, štyridsaťnásobne zväčšený. Premýšľa nad jeho vývojom. Z milimetrového zárodku sa stáva niekoľkocentimetrový plod s nakódovaným výzorom i charakterom.

Jedinečný prenatálny dialóg matky s dieťaťom sa denne opakuje miliónkrát po celej zemi. Sprostredkovaný jedinečným štýlom talianskej spisovateľky a novinárky čitateľa fascinuje a vracia do prapočiatkov každej filozofie. Kto odhalí tajomstvo nášho zrodu? Ako bolo ďaleko či blízko naše nebytie? A má vôbec zmysel sa usilovať – nie je všetko naveky, od prvej mikrosekundy počatia, definitívne dané?

Tento príbeh nekončí dobre. Žena z príbehu nakoniec v sebe nosí mŕtvy plod, a ak ho neodstránia, môže zomrieť. „A údolia smútku sa rozťahujú predo mnou a ničia púčiky hrdosti.“

Oriana Fallaci dlho odmietala priznať autobiografické stopy v tomto príbehu matky a jej nenarodeného dieťaťa. Nechcela upriamovať pozornosť na seba. V čase písania románu žila s gréckym básnikom a aktivistom Aleksandrosom Panagoulisom. Tehotná však bola ešte s predchádzajúcim partnerom Alfredom Pieronim a potratila v Paríži ešte v máji 1958.

Knihy staré päťdesiat rokov sú občas trápne, divné alebo nepoužiteľné. Tejto to naozaj nehrozí. Je venovaná všetkým ženám s dilemou. Naliehavosť a vážnosť voľby desí i fascinuje zároveň.

Oriana Fallaci: List nenarodenému dieťaťu

Preklad: Marcel Melicher

Literárna bašta, 2025

Zobraziť diskusiu (0)