Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Rozhovor se Světlanou Alexijevičovou

Ukrajinsko-běloruská spisovatelka přijela do Prahy kvůli vzpomínkovým akcím Havel 80. V pátek 7.10. s ní povede veřejnou debatu na Nové scéně Národního divadla spisovatel Jáchym Topol. Internetové televizi DVTV poskytla nositelka loňské Nobelovy ceny za literaturu rozhovor.

ROZHOVOR SLEDUJ TADY


Laureátka Nobelovy ceny za rok 2015 Světlana Alexijevičová (*1948 v bělorusko-ukrajinské rodině v městě Stanislav) je běloruská investigativní novinářka a spisovatelka. Ve svých knihách se zabývá dramatickými událostmi své země, jakými byly druhá světová válka – Válka nemá ženskou tvář (У войны не женское лицо, česky 1987), černobylská katastrofa – Modlitba za Černobyl (Чернобыльская молитва, česky 2002), válka v Afghánistánu – Zinkoví hoši (Цинковые мальчики) a rozpad Sovětského svazu – Doba z druhé ruky (Время second-hand, 2013). Všechny tyto knihy jsou součástí jejího velkolepého projektu jakési kroniky, vytvářené z autentických hlasů lidí, s nimiž se setkala, který nazývá Autobiografie jedné Utopie neboli Historie rudého člověka. Pracuje na něm již 35 let a vytvořila a vybrousila pro něj specifický žánr tvořený mozaikou úryvků stovek rozhovorů a interview s nejrůznějšími lidmi, nazývaný některými kritiky „románem hlasů“. Její knihy na pomezí beletrie a investigativní žurnalistiky byly přeloženy již do 43 jazyků, vyšly v 47 zemích a autorka za ně byla oceněna řadou prestižních cen v Německu, Švédsku, Polsku, Francii a USA, mimo jiné Herderovou cenou (1999), National Book Critics Circle Award (2005), Mírovou cenou německých knihkupců (2013), Prix Médicis essai (2013). 8. října 2015 se Světlaně Alexijevičové stala držitelkou Nobelovy ceny za literaturu za rok 2015.
Alexijevičová byla jako důsledná kritička diktátorského režimu Alexandra Lukašenka perzekuována a v roce 2000 musela Bělorusko opustit. Žila v Paříži, Gothenburgu a Berlíně. V roce 2011 se vrátila do Minsku, avšak její knihy jsou v její vlasti dodnes na indexu.

Zobraziť diskusiu (0)

Vojna nemá ženskú tvár

Vojna nemá ženskú tvár

Svetlana Alexijevičová

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.

Kúpiť za 13,09 €

Podobný obsah

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)

Poľsko-slovenské vydavateľstvo Absynt existuje len dva roky a za ten krátky čas zaplnilo prázdne miesto reportážnou literatúrou a naše police knihami, ktoré nestíhame čítať. My vám spolu s Aňou Ostrihoňovou odporúčame prečítať si Černobyľskú modlitbu bieloruskej novinárky Svetlany Alexijevič.

Svetlana Alexijevič: Časy zo second-handu

Svetlana Alexijevič: Časy zo second-handu

Čo sa stane s človekom, keď padne impérium? A čo sa stane so všetkou tou vierou, ktorú v sebe mali milióny? Vyparí sa? A dá sa vôbec zo dňa na deň začať veriť niečomu inému? Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru 2015 Svetlany Alexijevič. Silnú a miestami neznesiteľne krutú knihu vybrala ako knihu týždňa v relácii Rádia_FM knihy z Artfora Aňa Ostrihoňová.

Svetlana Alexijevič:  Časy zo second handu. Koniec červeného človeka

Svetlana Alexijevič: Časy zo second handu. Koniec červeného človeka

O smrti toho viem veľa. Raz sa z toho, čo viem, určite zbláznim... Telo je nádoba pre ducha. Je jeho domov. Podľa moslimských obyčají treba telo čo najrýchlejšie pochovať – najlepšie ešte v ten deň, keď mu Alah zobral dušu. V dome zomrelého sa na klinec vešia kúsok bielej látky, ktorý tam visí štyridsať dní. Duša prilietava v noci a sadá si na tú handričku. Počúva hlasy blízkych. Teší sa. A odlieta naspäť.