Rozprávok nebolo, nie je a nikdy nebude dosť. To si akiste povedal aj Pavol Rankov a po štyroch zbierkach poviedok a piatich románoch debutuje aj ako autor literatúry pre deti. Vydavateľstvo Artforum vydalo knihu Princezné a princovia s krásnymi ilustráciami grafičky a výtvarníčky Shiho Dono.

Rozprávky sú vyrozprávané moderným jazykom, blízkym pre súčasného detského čitateľa. Veľmi sa mi páči, že autor deti nepodceňuje, hrá sa s textom i so slovami, rozprávky sú výborne napísané. Obohatil ich o slová, ktoré malí čitatelia možno nepoznajú, a to ich vedie k ďalšej čitateľskej aktivite – môžu si slová hľadať v slovníku, na internete, prípadne im ich vysvetlí rodič (diplomatická depeša, ultimátum, palota a iné). Autor zakomponoval do rozprávok mnoho aktuálnych tém. Z každej vyplýva nejaké ponaučenie a posolstvo. Rafael z rozprávky Princ väzeň zistil, že obžerstvo a leňošenie nič dobré neprinesú. Autor vyzýva k zdravej strave, pokore a filantropii. Malá princeznička je dôkazom toho, že aj maličkosť či drobný skutok môžu „zmeniť svet“, a Princezná Veroniana a ríša dokonalých krásne demonštruje, že dokonalosť musí ísť ruka v ruke s nedokonalosťou, inak sa vážne naruší rovnováha a život ľudí. V každom z nás sa určite skrýva niečo dobré.

Ženích pre princeznú Marianu u mňa získava prvé miesto. V kráľovstve sa počas stáročí ustálil zvyk, že o ruku princeznej sa mohol uchádzať iba mladík, ktorý oplýval dobrými vlastnosťami na písmeno, akým sa začínalo meno princeznej. V tomto prípade na M. Musel byť milý, múdry, mocný (a ďalšie pozitíva), ale nesmel byť mľandravý, mrzký, mumifikovaný a podobne. Keďže sa taký nenašiel, vybrala sa ho princezná hľadať sama. Okrem úžasného čitateľského zážitku na deti čaká veľa múdrosti, napätia aj zábavy. Nezaprela som v sebe učiteľské povolanie a popri čítaní sa mi v hlave vyrojil kopec nápadov, čo všetko môžem so žiakmi pomocou textu robiť.

Spomedzi šiestich rozprávok je iba jedna o obyčajnom chlapčekovi, ktorý sa až neskôr stal princom, hoci mu nik na hlavu nenasadil korunu ani nevložil žezlo do rúk. Táto rozprávka nie je skutočná rozprávka, pretože je skutočná. Vám, dospelákom, ktorí si čítate túto recenziu, pošepnem, že hlavný hrdina má rakovinu. Vie o všetkom, čo ho čaká: že mu vypadajú vlasy, že bude veľa vracať a žily mu od infúzií stvrdnú ako konáre. K chorobe sa stavia čelom, medzi jednotlivými liečbami oddychuje pri stavaní stavebníc. Pracuje na výstavbe vesmírneho strediska. Chce poslať panáčika Minika na planétu Nebius, aby ho tam vyliečili. Keď sa mu nechce budovať stavby, zahŕňa lekárov a sestričky všemožnými otázkami. Je veľmi statočný, no niekedy ani ten najudatnejší princ nezloží draka s deviatimi hlavami. Pri tejto rozprávke sa otvára celá škála tém na rozhovor s deťmi. Ak si myslíte, že by mohla až príliš zarmútiť vaše dieťa, vymyslite jej nový koniec. No ja som presvedčená, že vedie k empatii a pochopeniu krehkosti života. Deti sa aj tak pýtajú, zamýšľajú sa nad otázkou smrti a bez rozhovoru na túto ťažkú tému tápu v neistote. Mnohým, verte mi, nestačí povedať: Na to máš dosť času, si ešte malý alebo malá. „A keď niekto odíde, keď napríklad odletí na svojej rakete z tohto sveta, bude tu chýbať a nikto ho nenahradí.“

Kniha Princezné a princovia je plná láskavého humoru, napätia, zábavy, neošúchaných príbehov a fantázie. Spestrí nejeden dlhý večer. Odporúčam ju deťom od deväť a dospelým do deväťdesiatdeväť rokov.

Recenzia pôvodne vyšla na webe sieťovka.sk, kde nájdete aj ďalšie texty o knihách od Ivany Zacharovej.

Zobraziť diskusiu (0)