Práca ako „lifemotív“

Kniha Chu An-jena s názvom Rozvážím balíky po Pekingu z vydavateľstva HOST je odpoveďou. O to zaujímavejšou, že v nej úplne absentuje eurocentrická perspektíva. Dielo je akýmisi netypickými memoármi, retrospektívnym denníkom, ktorý mapuje doterajšie autorove pracovné skúsenosti (tzn. do roka 2021) na rôznych pozíciách, ktoré za ten čas vystriedal. Ako kuriér – aj inde – čelil mnohým bizarným situáciám vo variantných podmienkach, pričom nejeden raz boli tragikomické – niekedy viac jedno, inokedy druhé. Rozprávač je však ďaleko od akéhokoľvek vynucovania čitateľových sympatií či súcitu, asi rovnako ako od nekritickej samochvály. Snaží sa jednoducho vyrozprávať udalosti, sprostredkovať obraz svojej osobnej pracovnej histórie. Pred čitateľom sa tak otvára možnosť náhľadu do čínskej spoločnosti z celkom nečakanej perspektívy – čo je najvýraznejším prínosom knihy.

Slabinou diela je nepochybne koncepcia, ktorá je autorovou zodpovednosťou len sčasti a kvôli ktorej sa názov vzťahuje viac k centrálnej kapitole, pôvodne zamýšľanej ako samostatný celok, než k celému dielu. K zmene došlo na podnet redaktorov pôvodného vydavateľstva, ktorí navrhli text obohatiť aj o skúsenosti z autorových ostatných pracovných pozícií – bolo ich vcelku až devätnásť. Čitateľsky by zmena bola citeľná aj bez explicitného vysvetlenia v závere. V porovnaní s prvou polovicou diela sa autor častejšie opakuje a čitateľ možno trochu stratí, avšak to neuberá na pravde skutočnosti, že z hľadiska obsahu ide o zaujímavý a nevšedný obraz života priemerného pracujúceho človeka v súčasnej Číne.

Ozvy z hlbín nie tak dávnej minulosti

Hoci dielo nepresahuje rámce osobných memoárov, predsa len je do istej miery determinované spoločenským aj politickým kontextom, a preto cenným zdrojom informácií – najmä svojím zasadením do špecifického ekonomického prostredia.

Problémy aj pozitíva sú preto podané o to vierohodnejšie a čitateľ s prekvapením zisťuje určitú podobnosť s nie tak dávnou históriou aj našich končín a predošlého politického zriadenia, hoci kniha nie je zameraná politicky. A nezostane len pri nadávke „kapitalista“. Hoci sa Chu An-jen vyhýba politizovaniu, predsa len nezostáva úplne mimo záberu, o to pozoruhodnejšie, že balansuje striktne na hrane naračnej opisnosti a interpretačnej ambivalentnosti, na základe ktorej ho síce oficiálne nemožno obviniť z kritiky pomerov krajiny, ale ani vylúčiť občas prítomnú viac alebo menej nápadnú niť skrytého sarkazmu.

„Ze slov, jež ke mně po útržcích dorazila, jsem pochopil, že nikdo z nich nedosáhl na svou plnou mzdu. Rok dřeli ve městě, ale měsíčně jim vyplatili pouze částku nutnou na živobytí (...) Nikdo však nedal najevo smutek ani rozhořčení, oči jim zářily, když se uvolněně bavili. Zrovna diskutovali o sociální spravedlnosti a dělbě zisku (...) Kupodivu všichni chovali naději do dnů budoucích, nemohli se dočkat, až svátky pominou a oni se bez meškání vrátí na svá milovaná staveniště, položí nový základní kámen své šťastné budoucnosti“ (s. 178).

Dielo preto nie je ani tak významné literárnou kvalitou, hoci autor nepochybne má naračný talent a autorský potenciál, ako skôr sprostredkovaním perspektívy radového zamestnanca v službách lepších zajtrajškov, ktorý sa k nim nielenže nedopracoval, ale žije s vedomím, že zostanú v nedohľadne.

Chu An-jen: Rozvážím balíky po Pekingu

Preložil: Denis Molčanov

HOST, 2025

Zobraziť diskusiu (0)