Ján Blažovský
17.12.2018
Rozvláčna dáma
Zdá sa jednoduché písať o miestach, ktoré dôverne poznáme, ak to však niekto skúsi, čoskoro zistí, do akej zamotanej úlohy sa pustil. Skvostne to dokázala Rozvláčna dáma, pseudonym, pod ktorým písala svoje špecifické texty Maeve Brennan. Zachytiť panoptikum postáv, situácií tak normálnych, až sú prehliadané, jemné odtiene spoločenského života, na to je potrebné citlivé oko pozorovateľky, akou Brennan nepochybne bola.
Po prečítaní esejí v knihe Rozvláčna dáma, Príbehy z New Yorku, dostanete silné nutkanie vydať sa v stopách spisovateľky a novinárky Maeve Brennan a navštíviť hotely, v ktorých bývala, reštaurácie a bary, z ktorých pozorovala dianie okolo, obchody, kde nakupovala knihy a ďalšie miesta, v akých sa pohybovala a trávila v nich čas. So životom Maeve Brennan (1917 – 1993) ako jednej z mimoriadnych žien, „prebúdzačiek“, sme sa mali príležitosť zoznámiť v knihe Jej vlastný život od Kate Bolick a udalosti jej života opisuje v záverečnej eseji knihy Rozvláčna dáma Aňa Ostrihoňová, ktorá ju aj preložila.
Čo robí texty o New Yorku také výnimočné, že si zasluhujú našu pozornosť? Sú štylisticky vybrúsené, presné, od každodennosti dokážu preskočiť k téme morálky, pamäti, solidarity, pominuteľnosti alebo identity. Ak by sme zamenili názvy budov a ulíc za tie, v ktorých žijeme, zistili by sme, že postrehy írskej spisovateľky žijúcej v New Yorku sa týkajú širšieho údelu človeka ako len prchavých okamihov počas obeda alebo nákupu, ktoré sú neraz zdrojom úvah. Maeve Brennan uverejňovala svoje prózy v časopise New Yorker pod pseudonymom Rozvláčna dáma a vždy sa venujú konkrétnej udalosti z každodenného života autorky, priestoru, v ktorom trávila svoj čas (zvyčajne reštaurácia, bar alebo hotel) alebo človeku, ktorého pozorovala alebo s ním chvíľu komunikovala.
Viaceré eseje v Rozvláčnej dáme pripomínajú miniatúry Waltera Benjamina. Spoločná im je estetika priestoru, vnímanie ruín, resp. už neexistujúcich budov a ich prítomnosť v pamäti pozorovateľa, ale hoci aj úvahy o móde, jej pominuteľnosti, schopnosti prejsť z bežnej situácie k širšiemu záveru presahujúcom do filozofie alebo sociológie. Je pozoruhodné ako sa pozorovania niektorých ľudí dokážu podobať výsledkom výskumov sociálnych vied; citlivosť pre sociálne interakcie a schopnosť dekódovať ich význam je pre Rozvláčnu dámu typická. A to všetko vyjadruje prirodzeným jazykom, bez zaseknutia a zbytočného slova. Názorne si jej zručnosť môžete prečítať v texte Ludvík Vaculík na medziknihami.sk
Maeve Brennan: Rozvláčna dáma. Príbehy z New Yorku
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Inaque 2018
208 strán
