Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Sam Harris: Svobodná vůle

Spor o podstatu a možnosť slobodnej voľby sa tiahne intelektuálnou históriou ľudstva od najstarších antických autorov Demokrita a Epikura. Spor medzi deterministami - skeptickými voči možnosti slobodného rozhodovania - a ich oponentmi sa v rôznych podobách vynára aj v súčasnosti. Americký filozof a neurovedec Sam Harris si v českom preklade knihy Svobodná vůle nárokuje jej zodpovedanie.

Harrisove knihy venované kritike náboženstva zaznamenali medzi odbornou i laickou čitateľskou verejnosťou značnú pozornosť a vyvolali mnohé polemiky. Rovnako kontroverzne sú prijímané i jeho striktne deterministické názory, ktoré existencii slobodnej vôle nedávajú priestor. Poďme sa pozrieť na niektoré z argumentov, ktoré na podporu svojich tvrdení uvádza.

Harrisova základná téza je, že „slobodná vôľa je ilúzia. Naša vôľa jednoducho nie je naším dielom. Myšlienky a úmysly vyrastajú z príčin v pozadí, ktorých si nie sme vedomí a nad ktorými nemáme vedomú kontrolu.“ Naše rozhodnutia sú podľa Harrisa určované nervovými aktivitami, ktoré sú zasa produktmi spolupôsobenia génov, detstva, prostredia a ďalších faktorov. Napriek tomu, že si uvedomujeme naše myšlienky, nevieme kde presne pramenia a na základe akého presného mechanizmu fungujú.

Vôľa v laboratóriu

Harris uvádza starší výskum Benjamina Libeta. Vedci pod jeho vedením merali za pomoci elektroencefalografie (EEG) mozgovú aktivitu súvisiacu s pohybmi rúk ovládanými vôľou. Účastníci experimentu sledovali prázdny hodinový ciferník, po ktorom sa pohyboval bod. Keď si uvedomili zámer pohnúť prstami, mali si všimnúť polohu bodu na ciferníku. Výskumníci zaznamenali zmeny v mozgu participanta o viac než pol sekundy pred pohybom ruky a cca. 300 ms pred uvedomením si zamýšľaného rozhodnutia.

Na Libetov výskum nadviazal kolektív z Inšitútu Maxa Plancka. Využívali pri tom funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI). Tentokrát mali účastníci stláčať tlačidlo buď ľavou, alebo pravou rukou. Vedci dokázali na základe aktivity v mozgovom laloku predpovedať, ktoré tlačidlo účastníci použijú a to až 7 sekúnd pred tým, než si to sami uvedomili.

Napriek tomu, že o týchto výsledkoch sa vo vedeckej komunite neustále diskutuje a nie sú bezvýhradne prijímané ako dôkaz proti existencii slobodnej vôle, Harris ich preberá a interpretuje ako dôkazy svojej teórie.

Pôvod myšlienok

Ako však vysvetliť naše vnútorné presvedčenie o tom, že konáme podľa vlastnej vôle? Máme predsa svoje myšlienky a na základe nich častokrát aj konáme. Podľa Harrisa síce máme myšlienky, ktoré pokladáme za vlastné, avšak ich pôvod je otázny, keďže: „procesy v našom mozgu nemáme pod kontrolou podobne ako nemáme pod kontrolou tlkot srdca, výrobu červených krviniek a tráviacich enzýmov.“ Nabáda nás, aby sme sa zamysleli nad kontextom, v ktorom sa odohrá naše budúce rozhodnutie: „Nevybrali sme si ani svojich rodičov, ani čas a miesto narodenia. Nezvolili sme si ani pohlavie, ani väčšinu zo svojich životných skúseností. Nemali sme vôbec žiadnu kontrolu ani nad genómom, ani nad vývojom svojho mozgu. A dnes sa váš mozog rozhoduje na základe preferencií a presvedčení, ktoré sa do neho natlačili behom celého vášho života – prostredníctvom génov, fyzického vývoja od okamžikov počatia a interakcií s druhými ľuďmi, udalosťami a myšlienkami, ktorým ste kedy boli vystavený. Kde je v tom aká sloboda?“

Spoločenské dôsledky

Predpoklad slobodnej vôle umožňuje hodnotiť správanie a morálku človeka a vyvodzovať z nej zodpovednosť. Každý, kto spáchal zločin, mal zároveň aj možnosť ho nespáchať. Harris však zodpovednosť človeka za svoje konanie relativizuje: „Muži a ženy čakajúci v cele smrti na popravu majú určitú kombináciu zlých génov, zlých rodičov, zlého prostredia a zlých myšlienok. Za ktoré z týchto veličín, ale nesú priamu zodpovednosť?“ Justičný systém, by mal teda prihliadať na fakt, že každý človek dostal v živote úplne iné karty a za faktory ako sú gény alebo výchova nenesie žiadnu zodpovednosť. Vynášanie morálnych súdov nad človekom bez znalosti faktorov, ktoré jeho konanie determinovali, považuje Harris za nemorálne.

Napriek tomu, že autor sa pýši doktorátom v neurovede a čitateľ by očakával množstvo argumentov z tejto sféry, Harris väčšinou argumentuje akousi filozofujúcou psychológiou, ktorá nie je celkom presvedčivá. Jeho útla kniha určite nebude bodkou za tisícročia trvajúcou diskusiu o slobode vôle. Ide však o podnetné čítanie, ktoré donúti čitateľa premýšľať nad vecami, ktoré pokladá za samozrejmé.


Sam Harris: Svobodná vůle

Vydal Dybbuk 2015

Preklad: Kateřina Ctiborová


ukážku z knihy Svobodná vůle si prečítajte TU



Zobraziť diskusiu (0)

Svobodná vůle

Svobodná vůle

Sam Harris

Existence svobodné vůle je natolik přesvědčivá iluze, že lidé jednoduše odmítají uvěřit, že by tomu mohlo být jinak. Sam Harris ve své knize kombinuje poznatky neurovědy a psychologie, aby tuto iluzi s konečnou platností odmítl. nejen hluboce znepokojí, ale přiměje i hluboce přemýšlet. Ve stručném, přesto obsahově bohatém textu najdeme důkazy na obhajobu tvrzení o neexistenci svobodné vůle. Je tedy představa o naší svobodné vůli jen iluze, kterou si hýčkáme, protože nám přináší dobrý pocit, neboť se tím tak stavíme na piedestal, na roveň bohů? Jak se začneme cítit a vnímat, pokud nám někdo předloží nezvratné důkazy o této naší omylnosti? Nebude to znamenat, že se sníží význam společenské a politické svobody? Harris těmto strachům oponuje a s pomocí filozofických a vědeckých důkazů založených na řadě výzkumů argumentuje, že pokud přijmeme za svůj názor, že to nejsme my, kdo je zdrojem našich myšlenek a činů, pocítíme velkou svobodu. Ve svém důsledku by tato změna našeho myšlení mohla, a měla, změnit způsob, jakým přemýšlíme o těch nejdůležitějších věcech v životě.

Kúpiť za 5,22 €

Podobný obsah

Jedinečnosť ľudského vedomia

Recenzie

Jedinečnosť ľudského vedomia

Kniha o jednej z najzvláštnejších ľudských skúseností: halucinácii.

Lekcie strachu pre pokročilých

Recenzie

Lekcie strachu pre pokročilých

Štúdie rozvrátených osobností a ich neopakovateľných životov.

Čo je skryté pod ľadom

Recenzie

Čo je skryté pod ľadom

Slová „polárna námorná výprava“ sa spájajú s predstavou všetkých dobrodružstiev odvážnych mužov 19. storočia.