Barthes pod kolesami

5. Septembra 1980 svetové denníky obletela informácia o smrti známeho filozofa a semiológa Rolanda Barthesa. Tu sa začína aj dej detektívneho románu Laurenta Bineta. Okolnosti smrti na prvý pohľad vykazujú nešťastnú autonehodu, no v pozadí incidentu sa odkrýva mysteriózna politická hra, v ktorej figuruje prezidentský kandidát a vodca Socialistickej strany François Mitterrand. Indície smerujúce k vražde si vyžiadajú detektíva a prípadu sa ujme profesionálny, no intelektuálne nezasvätený kriminalista Bayard. Pod tlakom informácií sa vydáva po svedeckú podporu na univerzitu, kde Roland Barthes pôsobil ako profesor. V prostredí intelektuálnej elity sa cíti ako zbavený údov, potrebuje sprievodcu, akým sa stáva okríknutý doktorand Simon Herzog.

Dvojica hľadá spoločný jazyk a Simon Herzog presviedča ako ideálny kandidát pri krokoch k identifikovaní vinníka. Jeho intelektuálne zmysly dokážu dešifrovať naoko nepodstatné skutočnosti vedúce ku kľúčovým zisteniam. Obaja stoja pred neprehľadnou pavučinou mien, siete ktorej majú svoj pôvod v deštruktívnych ambíciách určitej skupiny.

Jazyk v Siedmej funkcii jazyka

Pod štylistickým talentom jazyka a informáciami je však problematicky, ale predsa badateľná miera sebalásky s akou autor pristupuje k vlastným vedomostiam. Nádych pátrania sa dusí pod nánosom zamilovaných konšpirácií a autorít, hoci sa fabula snaží čo najdôvernejšie odrážať od objektívnych faktov. Akoby autor nechcel vynechať žiadnu osobnosť z intelektuálneho diania v 80. rokoch dvadsiateho storočia, vytiahnuť ju v svetle svojho románu a neskôr pochovať v exhibícii vlastných postulátov. Široký archív charakterov, medzi ktoré sa radí i Michel Foucault a Umberto Eco, v sebe nesie značnú informatívnu dávku, no mám dojem, že postavy v románe zažívajú osobný zmätok a sú stratené a nekomplexné. Toporná snaha presviedčať o autenticite tak uberá na obsahových kvalitách zakomponovaných replík. Čistotu súvislostí má podporovať glosár v závere knihy s poctivým registrom použitých postáv.

Summa summarum má Binetov ambiciózny román nadväzovať na čitateľský úspech knihy HHhH, tá vychádza z nacistického prostredia a na paškál si berie elitného fašistu, šéfa gestapa Reinharda Heydricha a operáciu Antropoid. Zatiaľ posledný Binetov román cíti oporu v staršom diele, rovnako však v dielach postáv s akými operuje. V istých momentoch som mal pocit, že sa na stranách prebieha transformácia Ecových románov a postmoderných myšlienok Michela Foucaulta aké chce Binet podrobiť špecifickej rekonštrukcii. Tento zámer zasluhuje pozornosť, pretože je zvláštnym myšlienkovým katalógom postmoderny zakomponovaným do kriminálneho prostredia. Na poli žánru ide o kvalitný počin, v rovine jazyka sú ale jeho funkcie často kontraproduktívne.

Preklad: Michala Marková

Zobraziť diskusiu (0)