A nebudem zbytočne chodiť okolo horúcej kaše. (Stačia letné horúčavy). Opäť je to brilantný Shalev, presne taký, akého mám odjakživa rád. Znovu sa s veľkým zaujatím venuje svojím obľúbeným témam, na ktoré nazerá z nových neopozeraných perspektív.

Príbeh zachytáva pohnuté osudy niekoľkých generácií rodiny Taboriových. Taboriovci boli spolu s niekoľkými ďalšími starými osadníkmi zakladateľmi prvých židovských mošáv vznikajúcich v izraelskej zemi začiatkom minulého storočia. V tridsiatom roku sa v mošave stala silná tragédia, kedy traja sedliaci spáchali samovraždu. Aj britskí oficieri tak povedali, aj do policajnej správy napísali. Každý z miestnych však vedel, že jeden z nich bol zavraždený.

Strihom sa prenesieme do súčasnosti. Ruta Tabori je stredoškolská učiteľka Biblie. S odstupom sedemdesiatich rokov sa vracia k dávnemu nešťastiu a postupne rozpletá dôvody, kvôli ktorým k nemu muselo prísť. A nie sú to dôvody žiadne iné, než len navýsosť ľudské. Shalev rozohráva skvelé mnohovrstevné predstavenie tiahnuce sa takmer celým dvadsiatym storočím. V hlavných úlohách vystupujú malí ľudia, ktorých každodenné životné drámy vytvárajú veľké dejiny.

Shalev rozpráva o strastiplných osudoch odohrávajúcich sa v nehostinnej krajine, o absurdnosti bytia, o láske, ktorá robí život znesiteľným, ale v chode ho udržiava nenávisť tak spaľujúca, že prekoná celé veky a vždy si nájde spoľahlivého adresáta zmietaného večným bojom dobra so zlom. Je tu tradične „po shalevovsky“ rozvrhnutých viacero drobnejších príbehov na rôznych vzťahových úrovniach ukotvených v rozličných, navzájom sa prelínajúcich časových rovinách.

Z tejto základnej matérie autor skladá podmanivú mozaiku prepestrých, zväčša neveselých životných ciest, kde to len tak pení emocionalitou všetkého druhu. Text je viazaný na konkrétne historické reálie, ale v morálnom posolstve je univerzálny a nadčasový, plný drobnej symboliky inšpirovanej starozákonnými podobenstvami. Je v tom sladkobôľny sentiment, tak typický pre Shalevov realizmus, predchnutý voňavou orientálnou atmosférou, ktorý však v závere rýchlo mizne a nahrádza ho netypická, až šokujúca miera tvrdých násilných scén. (Toto som naozaj nečakal, autor mi vcelku vyrazil dych).

Dve medvedice sú v konečnom zúčtovaní skvele vygradovaným, brilantne vypointovaným, bizarným, napriek tomu však príťažlivým ponorom do malých životov, o ktoré sa opiera veľká história. Napriek všetkej bolesti je to vskutku chytľavé čítanie.

Meir Shalev: Dve medvedice

Vydal: Slovart 2017 (edícia MM)

Preklad: Silvia Singer

319 strán

Zobraziť diskusiu (0)