Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Sibylle Berg: Ozaj, a už som ti rozprávala...

Na otázku, akí ľudia sedia v hľadisku, keď v divadle uvádzajú jej hru, Sibylle Berg, nemecko-švajčiarska prozaička a dramatička odpovedala: „Gejovia, transgender, veľa mužov okolo 35 a 45, mladé ženy do 35. A približne desať žien nad 60. Všetko ľudia, ktorých mám celkom rada.“ Viac v texte prekladateľky Evy Palkovičovej.

Že Bergovú nezaujímajú okato šťastné postavy, aké nájdeme v reklamách na životné poistenie, je všeobecne známe. Bergová má rada neistých, v trápnych situáciách sa topiacich stroskotancov, ktorým by žiadny zaručený recept na úspech (vo švajčiarskom / západoeurópskom zmysle slova) nepomohol. A ešte radšej má takých, ktorí dokážu svoju inakosť akceptovať a nájsť vďaka nej vnútornú slobodu a nezávislosť.

Variáciou tejto témy je aj román Ozaj, a už som ti rozprávala..., ktorý prvý raz vyšiel v roku 2006 a v roku 2015 ho v slovenskom preklade Evy Palkovičovej vydalo vydavateľstve Inaque. V tejto „rozprávke pre každého“, ako knihu charakterizuje podtitul, sú hlavnými postavami dvaja trinásťroční obyvatelia východného Nemecka, Anna a Max, ktorí sa rozhodnú utiecť z domu. Podniknú dobrodružnú, strastiplnú a zábavnú cestu krížom cez východný blok až na loď na brehu Čierneho mora, aby unikli nevšímavosti svojich rodičov a sivote a bezútešnosti života v diktatúre. Ich zážitky sú niekedy vzrušujúce, inokedy skôr bizarné a pritiahnuté za vlasy, avšak popri oslobodzovaní detí z fabriky či úteku zo sirotinca sa naučia sami o sebe tie najdôležitejšie veci: pôvodne neistí, osamelí, rovesníkmi odstrkovaní dospievajúci sa na ceste za slobodou naučia dôverovať sami sebe, rozhodovať sa a cítiť záblesky šťastia a lásky.

V Bergovej rozprávaní sa nápadne miešajú neha a irónia, u čitateľa zas dojatie a smiech. Nie však smiech z konverzačných či situačných kotrmelcov, ale smiech ako reakcia na oslobodzujúco úderné, očarujúco nekonvenčné, a zároveň stále detsky priamočiare komentáre a postrehy rozprávačov. Precíznosť v pozorovaní sveta, irónia a údernosť sú ale stálym prívlastkom Bergovej písania. Či už ide o knihu o problémoch s manželským sexom v strednom veku (Der Tag, als meine Frau einen Mann fand, Deň, keď si moja žena našla muža) alebo o knihu, ktorá je „úderom do tváre hedonistickej konzumnej spoločnosti“ (debut Ein paar Leute suchen das Glück und lachen sich tot, Zopár ľudí hľadá šťastie a nasmeje sa k smrti), o každom jej texte platí, že „výpovede Sibylle Berg sú rétoricky vybrúsené ostro ako dýka a ich obsah je nečakaný ako fingovaný pravý hák.“

Sibylle Berg je vďaka svojim neľútostne kritickým názorom, citlivým témam, ktoré ju zaujímajú, angažovanosti v politických otázkach a vďaka tomu, že si za žiadnych okolností neberie servítku pred ústa, mimoriadne obľúbená a mimoriadne nenávidená zároveň. Bola už korunovaná za „ženskú odpoveď na Michela Houellebecqa“, „dizajnérku hrôzy“ aj „nenávistnú moralizátorku spoločnosti zloženej zo single jednotlivcov“. Jej radikálnosť je však vyvážená stálou prítomnosťou nehy a láskavosti, či skôr túžbe po nich, a tiež humorom a sebairóniou, ktoré zachraňujú Berg s jej prísnymi súdmi pred skĺznutím do pozície kazateľky.

Otázka: Aký máte pocit z toho, že vás majú ľudia radi?

Sibylle Berg: Uvoľnenie. Mojou ranou spomienkou je neistota. Že netúžim po možnosti prehovoriť. Pocit, že sa na mňa pozerajú s hnusom. Toto je minulosťou. Odkedy? Odkedy som si všimla, že som najkrajšia na svete. Znie to teraz ironicky?

A skutočne, Sibylle Berg si veľmi odhodlane, až agresívne vyhradzuje právo byť takou, akou sa sama rozhodne byť, urputne sa (aj v mene iných „iných“) bráni pred násilím, ktoré cíti zo strany médií, reklamy, patriarchálnych sociálnych praktík, či konzumných hodnôt spoločnosti, ktorej je súčasťou. Nie je jej vlastná spiritualita, trpiteľstvo ani prílišná hlbokomyseľnosť; zato so (seba)iróniou, (seba)štylizáciou a ostrovtipom narába so zručnosťou cirkusantky, ktorá sa dožonglovala až do školských učebníc nemecky písanej literatúry.

Divadelné hry Sibylle Berg boli zinscenované v mnohých európskych divadlách v 16 rôznych jazykoch, jej romány a poviedky boli preložené do 18 jazykov, autorka pravidelne píše stĺpčeky a eseje pre Spiegel, NZZ a FAZ a mimoriadne aktívna je aj na sociálnych sieťach.

Eva Palkovičová

Zobraziť diskusiu (0)

Ozaj, a už som ti rozprávala...

Ozaj, a už som ti rozprávala...

Sibylle Berg

Anna a Max, trinásťroční občania Východného Nemecka, vyrazia na cestu. Rozhodnú sa utiecť z detstva, zo systému, ktorému neveria, od rodičov, ktorí sa s nimi nerozprávajú.

Kúpiť za 11,07 €

Podobný obsah

Jedinečnosť ľudského vedomia

Recenzie

Jedinečnosť ľudského vedomia

Kniha o jednej z najzvláštnejších ľudských skúseností: halucinácii.

Lekcie strachu pre pokročilých

Recenzie

Lekcie strachu pre pokročilých

Štúdie rozvrátených osobností a ich neopakovateľných životov.

Čo je skryté pod ľadom

Recenzie

Čo je skryté pod ľadom

Slová „polárna námorná výprava“ sa spájajú s predstavou všetkých dobrodružstiev odvážnych mužov 19. storočia.