Český estetik Karel Stibal v knihe Estetika přírody (Pavel Mervart, 2020) píše, že civilizovaní Rimania videli v ostrých skalnatých pohoriach dozvuky starého sveta, aký s nami bok po boku koexistuje stáročia. Nedívali sa na nezdolateľné výšky ako na predmet umenia, no ani z týchto prírodných útvarov necítili nebezpečenstvo a chaos, aké v divokosti sveta vnímali interpreti výtvarného umenia dlhé stáročia. Učený človek si uvedomoval, že z rovnakej pozície, v akej sa ocitá dnes, sa pred stáročiami tiež ktosi mohol dívať na rovnaké pohorie.

Archeológia prináša rukolapné dôkazy o našej minulosti, opatrne vytvára mozaiku včerajška z detailov. Dnes vieme vďaka technológiám pomerne presne určiť komplexnú povahu archeologického artefaktu. Ak je pod úrovňou zeme nálezisko s keramikou, archeológia vie z bežného predmetu každodennosti s pomocou príbuzných vedných odborov vypracovať veľmi pestrý obraz s dátami. Malý detail v podobe úlomku z keramiky síce povie veľa, no nikdy neporozpráva celý príbeh ľudí svojej doby. Nie je to čarovná lampa ani stroj času.

Kniha Sila zániku odhaľuje civilným spôsobom skutočnosť, že každodennosť, akú prežívame dnes, sa písala aj pred tisíckami rokov. Aj Egypťan žil dnes a budil sa zajtra, spomínal na včera a plánoval, čo bude o týždeň. V pozadí jeho plánov a rutinných životných peripetií boli vždy okolnosti, aké postupne viedli k zániku civilizácie, ktorú poznal, pričom to vo svojom krátkom živote nemusel ani priamo pocítiť. Mohol však byť svedkom krízy, akú vo vyhrotenejšej podobe, napríklad formou fatálnej vojny, zažili jeho potomkovia.

Branislav Kovár ukazuje dejinné kauzality, tiež rozlišuje medzi kolapsom a katastrofou a snaží sa ilustrovať, že v dátach veľkých udalostí, ako je aj pád Západorímskej ríše, sú vždy zašifrované gény dlhodobejších procesov. Politické, ekonomické, zdravotné, prírodné elementy priamo ovplyvňujú zdanie konca sveta, aký poznáme. Niekedy máme k tomuto pocitu bližšie a zažívame strach, inokedy sa strácame v letargii a máme pocit, že svetové správy odhaľujú len problematiku lokálneho charakteru, aká nemá na nás žiadny priamy vplyv.

„… kolaps je vlastne kumuláciou viacerých faktorov, na rozdiel od katastrofy, ktorá môže byť jeho súčasťou. Obidva javy sú len čiastočne predvídateľné. Kolaps je konečná udalosť, zatiaľ čo po katastrofe môže silná spoločnosť pokračovať vo svojej existencii.” (str. 30)

Dejiny sú živým organizmom. Literárne ani umelecky sa nedá obsiahnuť, aké komplexné v skutočnosti sú. Mnohé konkrétne dôkazy o existencii ľudí pred nami zničil čas. Publikácie ako Sila zániku od Branislava Kovára však prinášajú dôležité svedectvo o tom, že minulosť nie je technická náuka o číslach a nahých faktoch. Rozširuje čitateľské povedomie o príklady, vďaka ktorým máme vôľu vnímať súvislosti cez systematickejšie poznanie.


Branislav Kovár: Sila zániku

Premedia, 2020

Zobraziť diskusiu (0)