Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Sila zániku

Slovenský historik a archeológ Branislav Kovár v knihe Sila zániku (Premedia, 2020) prináša v úvahách dôležité svedectvo o minulosti, aby v čitateľoch zobudil reflexívnu schopnosť vo vzťahu k deštruktívnym elementom, aké v histórii stáli za postupným rozkladom naoko neporaziteľných civilizácií. Nikdy to nie je len číry dátum. Zánik je zdĺhavý proces, aký ovplyvňuje kvantum vnútorných aj vonkajších aspektov.

Český estetik Karel Stibal v knihe Estetika přírody (Pavel Mervart, 2020) píše, že civilizovaní Rimania videli v ostrých skalnatých pohoriach dozvuky starého sveta, aký s nami bok po boku koexistuje stáročia. Nedívali sa na nezdolateľné výšky ako na predmet umenia, no ani z týchto prírodných útvarov necítili nebezpečenstvo a chaos, aké v divokosti sveta vnímali interpreti výtvarného umenia dlhé stáročia. Učený človek si uvedomoval, že z rovnakej pozície, v akej sa ocitá dnes, sa pred stáročiami tiež ktosi mohol dívať na rovnaké pohorie.

Archeológia prináša rukolapné dôkazy o našej minulosti, opatrne vytvára mozaiku včerajška z detailov. Dnes vieme vďaka technológiám pomerne presne určiť komplexnú povahu archeologického artefaktu. Ak je pod úrovňou zeme nálezisko s keramikou, archeológia vie z bežného predmetu každodennosti s pomocou príbuzných vedných odborov vypracovať veľmi pestrý obraz s dátami. Malý detail v podobe úlomku z keramiky síce povie veľa, no nikdy neporozpráva celý príbeh ľudí svojej doby. Nie je to čarovná lampa ani stroj času.

Kniha Sila zániku odhaľuje civilným spôsobom skutočnosť, že každodennosť, akú prežívame dnes, sa písala aj pred tisíckami rokov. Aj Egypťan žil dnes a budil sa zajtra, spomínal na včera a plánoval, čo bude o týždeň. V pozadí jeho plánov a rutinných životných peripetií boli vždy okolnosti, aké postupne viedli k zániku civilizácie, ktorú poznal, pričom to vo svojom krátkom živote nemusel ani priamo pocítiť. Mohol však byť svedkom krízy, akú vo vyhrotenejšej podobe, napríklad formou fatálnej vojny, zažili jeho potomkovia.

Branislav Kovár ukazuje dejinné kauzality, tiež rozlišuje medzi kolapsom a katastrofou a snaží sa ilustrovať, že v dátach veľkých udalostí, ako je aj pád Západorímskej ríše, sú vždy zašifrované gény dlhodobejších procesov. Politické, ekonomické, zdravotné, prírodné elementy priamo ovplyvňujú zdanie konca sveta, aký poznáme. Niekedy máme k tomuto pocitu bližšie a zažívame strach, inokedy sa strácame v letargii a máme pocit, že svetové správy odhaľujú len problematiku lokálneho charakteru, aká nemá na nás žiadny priamy vplyv.

„… kolaps je vlastne kumuláciou viacerých faktorov, na rozdiel od katastrofy, ktorá môže byť jeho súčasťou. Obidva javy sú len čiastočne predvídateľné. Kolaps je konečná udalosť, zatiaľ čo po katastrofe môže silná spoločnosť pokračovať vo svojej existencii.” (str. 30)

Dejiny sú živým organizmom. Literárne ani umelecky sa nedá obsiahnuť, aké komplexné v skutočnosti sú. Mnohé konkrétne dôkazy o existencii ľudí pred nami zničil čas. Publikácie ako Sila zániku od Branislava Kovára však prinášajú dôležité svedectvo o tom, že minulosť nie je technická náuka o číslach a nahých faktoch. Rozširuje čitateľské povedomie o príklady, vďaka ktorým máme vôľu vnímať súvislosti cez systematickejšie poznanie.


Branislav Kovár: Sila zániku

Premedia, 2020


Zobraziť diskusiu (0)

Sila zániku

Sila zániku

Kovár Branislav

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy.

Kúpiť za 12,56 €

Podobný obsah

Natašin tanec

Recenzie

Natašin tanec

Treba nám teraz čítať o Rusku? Zaraz odpovedám, že rozhodne áno. V zásade čo najviac do hĺbky, aby sme mali stále jasne na zreteli, čo je tento navždy prekliaty kusisko sveta zač. Relevantných poznatkov o ňom teda nemôže a nesmie byť nikdy dosť. Snažiť sa v historických, politických, duchovných i kultúrnych súvislostiach komplexne porozumieť skutočne dlhodobému spoločenskému vývoju v tomto rozľahlom regióne má byť organickou súčasťou všetkých rozhľadených a demokraticky zmýšľajúcich jednotlivcov či rovno celých komunít.

Budúcnosť geografie

Recenzie

Budúcnosť geografie

Oprieť sa lakťami o zem a zadívať sa na nočné nebo. Čo je tam, za tým striebristým svetom malých svetielok? Ak do úvahy pustíme matematiku a fyziku, dokážeme byť múdrejší nielen naoko, ale priblížiť sa, no, ťažko určiť čomu. Nekonečnu? Nekonečno je abstraktné. Nová kniha od Tima Marshalla v preklade Tomáša Mrvu z vydavateľstva Premedia – Budúcnosť geografie sa zaoberá praktickými problémami spojenými s kozmom a prináša politický pohľad na vesmír – astropolitiku.

Zmätenosť

Recenzie

Zmätenosť

Hovoril som si, že aj keby som písal prvú recenziu v živote, tento názov bude ako volejbalová lopta na smeč. Po skúsenostiach s predošlými príbehmi od Richarda Powersa som vedel, že to tak však nutne nemusí byť. Rýchlym čitateľom môže spôsobiť problémy, ale trpezlivých štedro, ó, veľmi štedro odmení. Išiel som do toho teda s tým. Vydavateľstvo Premedia poteší toto leto aj tých, ktorí si chcú knihy odložiť na jeseň.