Ján Blažovský
13.2.2023

Skutečná cesta ven

Neobyčajné správy o stave spoločnosti prichádzajú niekedy nečakane a je to tak aj v prípade Skutečné cesty ven od novinára, spisovateľa a hudobníka rómskej národnosti Patrika Bangu. Všetko, čo potrebujeme na prijatie tejto správy, je ochota počúvať priameho svedka udalostí, o ktorých mnohí z nás nemajú ani základné vedomosti.

Štyri a pol hodiny poslucháčskej jazdy
Audiokniha Skutečná cesta ven je autentická, originálna, poskytuje svedectvo z prvej ruky. Patrik Banga sa stal kronikárom rómskej komunity žijúcej na Žižkově, ale aj v iných častiach republiky v 90. rokoch 20. storočia, svojím jedinečným štýlom opisuje javy, pred ktorými si väčšinová spoločnosť zatvárala oči, na druhej strane nastavuje zrkadlo vlastnej komunite a vždy na konkrétnych situáciách ukazuje, čo mu prekážalo alebo čo považoval za ťažko akceptovateľné. Hoci sa dá audiokniha s rozsahom štyri a pol hodiny vypočuť pomerne rýchlo, jej dozvuky bude poslucháč vnímať ešte dlho.

Prispel k tomu sám autor, ktorý je aj interpretom a jeho prejav v réžii Michala Bureša je vynikajúci. Bangov výkon je poslucháčsky až návykový a určite by sa dalo uvítať, ak by načítal aj iné príbehy a dodal im svoju vlastnú hlasovú dynamiku. Už len emócie, ktoré vložil do svojho rozprávania, sú pri audioknihách vzácne, málokedy zažívame toľko nehraného hnevu, frustrácie, pobúrenia, ale aj pochopenia, vtipu a láskavosti. Navyše sa dočkáme skvelých bonusov v podobe hudby skupiny Trio Romano, kde účinkujú Peter Horvát a Patrikov brat Guylla Banga.

Stigmatizácia a prekonávanie prekážok
Obsah diela pokrýva obdobie od Patrikovho detstva do dospelosti. Je naozaj úplne iný zážitok čítať o podmienkach života Rómov napr. v odbornej literatúre a počuť jeho vlastné opisy. Poskytujú totiž značnú informačnú hodnotu pre všetkých, ktorí sa zaujímajú nielen o túto tému, ale aj spôsob, akým sa uskutočňuje v spoločnosti sociálna zmena. Nie je to len autobiografia, ale sú to aj jeho snahy o odosobnený pohľad do komunity, o ktorej síce môžeme hovoriť ako o vylúčenej, no v realite sa na tom vylúčení podieľala aj celá okolitá spoločnosť. Či už ide o učiteľov na školách, rodičov iných detí, zamestnávateľov s predsudkami až po prístup inštitúcií. Napríklad historky spojené s prístupom polície k rómskym deťom sú mrazivé a nedajú sa nazvať inak ako šikanovanie až týranie. Navyše ak sú naše skúsenosti so skinheads z 90. rokov zdrojom temných historiek z detstva, tak byť Rómom v tých časoch muselo byť násobne horšie. Rasizmus nespočíval len vo fyzických útokoch, prejavoval sa aj neustálou stigmatizáciou.

A potom je tu Patrikovo odhodlanie vymaniť sa zo života, ktorý sa mu snažila vpečatiť spoločenská konfigurácia. Jeho zážitky spojené s prácou s počítačom alebo neskôr novinárske začiatky pôsobia občas absurdne, ich neuveriteľnosť podčiarkuje kontrast prostredia, v akom žil, v porovnaní s okolitým prostredím. Obidve sa vyvíjali úplne inou rýchlosťou: Rómovia, ktorí sa chceli vzdelávať alebo rozvíjať svoje zručnosti, museli vyvíjať oveľa viac úsilia ako deti vo zvyšku populácie. Ani Patrikovi sa nevyhli náhody a to, že bol v pravý čas na pravom mieste, posunulo jeho životnú dráhu k žurnalistickému povolaniu, v roku 1999 sa dostal do bývalej Juhoslávie, neskôr pôsobil v Českej televízii a v súčasnosti v iDNES.cz. Vlastný rozvoj nabral na intenzite a premietol sa aj do aktivizmu v prospech iných Rómov, a to nielen v Českej republike. Skutečná cesta ven je mimoriadne inšpirujúca a naplnená emóciami. Na takú literatúru sa nedá len tak ľahko zabudnúť.