Matúš Procházka
15.1.2018
Sloboda, to je na nezaplatenie
Najlepšiu domácu tvorbu si treba opatrovať ako oko v hlave a pristupovať k nej na patričnej úrovni. V Slovarte o tom vedia svoje, keďže ich myšlienka vydať súborné dielo Rudolfa Slobodu je naozaj veľmi záslužný počin. Jeden z najvýraznejších slovenských autorov tak vyjde kompletne nanovo v krásnom grafickom šate, ktorý už stihol získať aj pomerne významné ocenenie. U mňa Sloboda dlhý čas absentoval, takže nedávno uplynuvšie sviatky radosti a pokoja boli mimoriadne pádnou zámienkou pre aspoň čiastočné napravenie tejto ostudnej skutočnosti.
Okrem inej úrody sa teda pod vianočným stromom konečne objavila aj zrejme najosobnejšia autorova próza – román Rozum, ktorý prvý raz vyšiel už začiatkom 80-tych rokov minulého storočia.
Rozprávanie má silné autobiografické črty. Rozvíja tragikomický príbeh muža – filmového scenáristu- nie práve spokojného so svojím doterajším životom. Šedivá každodennosť ho dusí zo všetkých strán. V práci nenachádza naplnenie, pretože je v stave permanentnej tvorivej krízy. Navyše pochopenie pre jeho vlastnú tvorbu je zo strany väčšej časti kolektívu prakticky nulové.
Jeho rodinné zázemie je hádam v ešte dezolátnejšom stave. Na trase manželka – dcéra – sestra – matka, je v podstate trvalé napätie, ktoré medzi jednotlivými členmi občas prechádza až do otvorených konfliktov. Naviac ho začne zrádzať vlastné telo, popri tom ho moria ťaživé bolestné spomienky na mŕtveho otca a celý tento pekelný mlyn nemá, zdá sa, žiadne šťastné východisko, takže tragický koniec sa natíska doslova sám od seba.
Sloboda v sebe nezaprie britkého, jasnozrivého a presného pozorovateľa citlivo vnímajúceho odľudštenú prázdnotu okolitého sveta. Zároveň je však aj mimoriadne zdatným psychoanalitykom vlastných vnútorných démonov, pričom oba tieto svety sa v jeho prípade o seba veľmi bolestivo trieštia. Jeho jazyk je tvrdý, hrubý, ale nechýba mu svojrázna originalita. V navonok neotesanej forme sa skrýva hlbokomyseľná duša schopná širokospektrálnych úvah, v ktorých je však plno značne neveselých nálad. Dominujú rôzne absurdné situácie, bezvýchodiskovosť, dezilúzia či vyložene čistá, neriedená depresia zo všetkého navôkol. Miestami však nečakane vyskočia i humorné pasáže, ktorým nechýba výrazný sarkazmus a ironický úškľabok.
Slobodovi z toho nakoniec vychádza drsný autoportrét osamelého, rozhnevaného muža so záväzkami. Tápa v prostredí vlastnej rodiny i v marazme reálneho socializmu, pričom ideová náplň zostáva v najlepšom slova zmysle nadčasová. Akoby sa v kulisách sveta „lepších zajtrajškov“ bizarne zrazila Bukowského priamočiara úprimnosť s Dostojevského prenikavou mysľou.
Rozum ma naozaj chytil, Rudolf Sloboda má neuveriteľné, nanajvýš svojské čaro.
Rudolf Sloboda: Rozum
Vydal: Slovart 2015
304 strán
