Niekedy sa snažíme otvoriť svoj smútok pred ostatnými, ale klasická reakcia okolia je zvyčajne poskytnúť všeobecné klišé rady ako napríklad už je mu/jej lepšie, treba sa s tým vyrovnať či nesmieš si to tak pripúšťať v hlave, sprevádzané pomyselným alebo aj reálnym potľapkaním po ramene. Lenže z vlastnej skúsenosti viem povedať, že čím viac sa snažíme pretvarovať, tým horšie sa vnútri cítime. Smútok je dôležitý a neprebolí iba tak. Bolo by priam katastrofické, ak by sa v nás, ľuďoch, začala schopnosť cítiť strácať.

Publikácia nesprevádza čitateľa len stratou blízkeho v užšom zmysle, ale otvára aj otázku, ako v novej životnej situácii opäť nájsť samého seba a nestratiť sa v špirále osamelosti, mlčania či vyhýbavosti. Zaujímavým faktom, ktorý kniha prináša, je prepojenie zármutku a fyzického tela – emócie sa totiž neukrývajú len v srdci, ale aj v bruchu. Preto je dôležité venovať pozornosť nielen pomyselnému emočnému centru, ale aj vlastnému stredu. Odtiaľ autor plynule prechádza k prvému praktickému kroku: vedomému dýchaniu. V zhone všedných dní ho často podceňujeme a dýchame plytko, no práve správna dýchacia technika dokáže uvoľniť nahromadený vnútorný tlak.

Autori ďalej pracujú s osvedčenými technikami psychologickej praxe, akými sú ukotvenie (grounding) či presné pomenovanie a prijatie spúšťačov (tzv. triggers). Aj keď tieto pojmy nie sú pre laikov so záujmom o psychológiu úplnou novinkou, autor ich podáva neobyčajne prístupným štýlom. Z knihy nerobí suchú odbornú prednášku, ale praktickú rukoväť, ktorá čitateľa citlivo sprevádza osvojovaním si jednotlivých nástrojov.

Dielo je nesmierne prínosné pre každého, kto chce so svojím smútkom a osobnostným rastom vedome pracovať. Nejde o žiadne zázračné instantné metódy, ale o účinné, rokmi overené postupy. Príručka síce nenahrádza odbornú terapiu či lieky, no predstavuje skvelý a citlivý doplnok. Ocenia ju nielen ľudia zasiahnutí čerstvou stratou, ale aj tí, ktorí vo svojom okolí takýchto ľudí majú a chcú im lepšie porozumieť. Aj tu totiž platí zlaté pravidlo: každému treba dopriať jeho vlastné tempo zármutku. Niekto sa s ním vyrovnáva rýchlejšie, iný roky; ak ho však neoplače „dobre“, nesie si následky v podobe zníženej výkonnosti, vzťahovej izolácie, somatických ťažkostí či vyhýbania sa emóciám.

Strata človeka formuje. Hoci sa spočiatku zdá ako neznesiteľne ťažká a chaotická skúsenosť sprevádzaná búrlivými výkyvmi, postupne môže vytvoriť priestor pre niečo nové. Autori preto upriamujú pozornosť na budovanie nových návykov, prácu s myšlienkami a ukotvenie v budúcnosti. Záverečné kapitoly sa dotýkajú aj špecifických odtieňov smútenia – pocitov viny, hnevu či sebaobviňovania – a ukazujú cestu, ako ich zdravo pretaviť do vlastného prežívania.

V knihe Oplakať to dobre: Ako sa vyrovnať so stratou tak nenájdete len praktického učiteľa na ceste za sebapoznaním a sprievodcu po bohatej emočnej krajine s názvom Smútok, ale aj spôsoby, akými možno zahojiť svoje zlomené srdce tak, aby prijalo skutočnosť straty a dovolilo sa pohnúť vpred. Autori poukazujú na nelineárnosť celej tejto cesty a zdôrazňujú, že ide o proces. A ako vieme z bežného života, niekedy to trvá oveľa dlhšie, než by sme sami chceli. Kniha tak funguje ako účinný maják. Na rozdiel od ostatnej motivačnej literatúry, toto dielo nie je zahatené zbytočným teoretizovaním, ale ľahkým a jednoduchým spôsobom predstavuje techniky svojpomoci pre ľudí prechádzajúcich traumou po strate blízkeho. A preto sa po nej oplatí siahnuť.

Harris Russ a kolektív autorov: Oplakat to dobře. Jak se vyrovnat se ztrátou

Prekladateľ: David Vichnar

Jazyk: čeština

Portál, 2026

Počet strán: 136

Zobraziť diskusiu (0)