Poviedky švédskej spisovateľky Karin Tidbeckovej sa bránia akejkoľvek žánrovej klasifikácii – niektoré sa podobajú na magický realizmus, v iných dominuje fantastické ozvláštnenie, dali by sa prípadne označiť ako špekulatívna fikcia alebo „weird fiction“. Pochvalný citát Ursuly K. Le Guinovej z prednej strany obálky v tomto prípade nie je žiadny marketingový trik. V zbierke Sobí hora sú využité nielen rôzne surrealistické prvky, ale čerpá sa tu aj z bohatstva švédskeho folklóru, ľudových príbehov a povier. Ako píše hneď v úvode spisovateľka Elizabeth Handová, poviedky v Sobej hore nás nasmerujú k trhline v tomto svete „z níž se může vynořovat (a také vynořuje) leccos nepředstavitelného“.

V niektorých prózach zachytíme ozvenu Franza Kafku: podobne ako v jeho dielach, aj tu blúdia hlavné postavy stratené v naoko známom svete, v iných prípadoch zas dochádza k zvláštnym, až nepochopiteľným transformáciám, napríklad v poviedkach Beatrice, Pan Cederberg a Džagannáth. Ďalší, dokonca priamy odkaz na iného slávneho autora nájdeme v štruktúre poviedky Pyret. Jorge Luis Borges v diele Fantastická zoológia vytvoril zoznam bájnych a neexistujúcich tvorov a zoradil ich podľa určitých kritérií. Tidbeckovej Pyret je akoby jednou kapitolou, heslom z encyklopédie imaginárnych bytostí, pričom v prípade tohto živočícha predkladá hypotézu, že pyret je skutočný. Rovnako ako Borges, aj Tidbecková používa na podporu svojho textu úryvky z iných diel a umocňuje predstavu o reálnosti predkladaných domnienok.

Postavy z poviedok Sobí hora sa vždy ocitnú v nezvyčajnej situácii: dostanú sa do spoločnosti čudných, až bizarných bytostí, to však neznamená, že sú nimi ohrozené. Práve naopak – v poviedkach Slečna Nybergová a já alebo Moruškový džem sú citové väzby na tieto bytosti silné a kompenzujú potrebu lásky, porozumenia alebo prítomnosti niekoho blízkeho. Inokedy, ako v texte Tety alebo Augusta Prima, sú hlavné postavy samé mimoriadne neobyčajné a zmysel ich života je nepochopiteľný. Spomenuli sme len niekoľko poviedok, v zbierke je ich ale ešte viac a všetky sú originálne, pútavé a fascinujúce. Knihu uzatvára autorkin Doslov, v ktorom pojednáva o dilemách a špecifikách písania v dvoch jazykoch alebo prekladov medzi švédčinou a angličtinou. Rozsahom neveľká zbierka Sobí hora je zjavným dôkazom, že ani zďaleka všetko ešte nebolo napísané a ľudská imaginácia je nekonečná.

Karin Tidbecková: Sobí hora

Preklad: Lukáš Novák

Kniha Zlín 2018

157 strán

Zobraziť diskusiu (0)