Úspešne urobil reparát po svojich vlastenecky patetických a politicky korektných esejach o amerických vodcoch, mysliteľoch a hrdinoch (Vůdcové, myslitelé a hrdinové – Hledání geniality v esejích, Práh, 2020). Niekoľko rokov po tom, čo napísal životopis Henryho Kissingera, Benjamina Franklina a Alberta Einsteina, mu osobne zavolal Steve Jobs, či nie je čas, aby napísal knihu i o ňom. Isaacson sa ho vraj s miernou iróniou opýtal, či si myslí, že logicky je teraz rad na ňom. A Jobs sa skutočne monografie o sebe dočkal, vcelku nie najhoršej. Legendárny zakladateľ počítačovej spoločnosti Apple a neohrozený inovátor jej výrobkov raz vyhlásil, že „ľudia, ktorí sú dostatočne šialení na to, aby si mysleli, že dokážu zmeniť svet, sú tí, ktorí ho naozaj menia“.

Walter Isaacson

A presne týmto citátom začína, a jeho voľnou interpretáciou aj končí, americký autor Walter Isaacson svoju takmer 700-stranovú biografickú knihu o Elonovi Muskovi, rodákovi z Juhoafrickej republiky, ktorý ako 18-ročný prišiel študovať do Severnej Ameriky a začiatkom 90. rokov minulého storočia ho tam pohltil vír internetovej revolúcie. Elona Muska dnes prirovnávajú k Thomasovi Alvovi Edisonovi, Frederickovi Taylorovi, Henrymu Fordovi či Stevovi Jobsovi a Billovi Gatesovi v jednej osobe. Človek, ktorý za posledných dvadsať rokov zmenil svet vedy a techniky a výrobného manažmentu natoľko, že mnohí sa pýtajú, kde sa tento sotva päťdesiatročný konštruktér kozmických lodí, výrobca elektrických áut, podnikateľ v sociálnych sieťach, výskumník v oblasti robotizácie a umelej inteligencie vo svojom bezuzdnom podnikaní zastaví. Musk, na rozdiel od Steva Jobsa, po monografii nikdy netúžil a nikdy o nijakú nepožiadal, oslovil ho Walter Isaacson. A tí dvaja sa napokon dohodli.

Novinár Walter Isaacson dva roky sprevádzal Elona Muska v práci, na dôležitých pracovných debatách a mítingoch, na cestách, na rôznych oslavách, pracovných alebo súkromných, a bol prítomný pri úspešných i neúspešných vesmírnych projektoch. Mal prístup k jeho digitálnej pošte, k rodinným príslušníkom, priateľom i nepriateľom, kolegom, manželkám, partnerkám i exkám. Musk vraj rukopis nikdy nevidel a nemal záujem o nijakú autocenzúru. Jednoducho, netúžil po nijakej kontrole nad rodiacim sa rukopisom.

Elon Reeve Musk sa narodil 28. júna 1971 v transvaalskej Pretórii, hlavnom meste Juhoafrickej republiky. Jeho otcom je inžinier a charizmatický fantasta Errol Musk a matkou Maye Reevová, modelka a podnikateľka. Elon bol výnimočné dieťa, matka čoskoro spozorovala jeho vysoký intelekt a predčasne ho dala do školskej prípravky. Starší spolužiaci ho často bili, pretože nadpriemerný Elon sa nevedel udržať, aby im nepovedal, akí sú hlúpi. Odmalička rád čítal, jednou z jeho najobľúbenejších kníh sa stal Stopárov sprievodca galaxiou od Douglasa Adamsa.

Keď mal Elon osem rokov, rodičia sa rozviedli a deti Elon, Kimball a Tosca zostali s matkou, ktorá sa presťahovala do Durbanu, kde pracovala ako modelka a konzultantka. No o dva roky sa Elon sám vydal na 600-kilometrovú cestu nočným vlakom z Durbanu do Johannesburgu, aby žil s otcom.

Maye Musk, matka Elona Muska

Život s otcom mu umožnil venovať sa čitateľskej záľube – otec mal vo svojej pracovni veľa kníh, Elona najviac zaujali encyklopédie a fascinovala ho najmä kniha, ktorá sa venovala objavom budúcnosti. Pri návštevách známych sa vždy stratil v ich rodinných knižniciach, pri nákupoch v meste ho vždy našli sedieť na zemi v kníhkupectve, ako si číta. Bol dobrým žiakom, hoci sa nikdy netlačil dopredu, z fyziky mal jednotky, z matematiky dvojky. Ako jedenásťročný presvedčil otca, aby mu kúpil počítač, a keď sa tak stalo, sám sa naučil programovať podľa priloženého programovacieho kurzu. Ako žiak sa zúčastnil na vedeckej konferencii o počítačoch na univerzite v Johannesburgu, a keď ho po jej skončení otec prišiel vyzdvihnúť, našiel Elona zabratého do rozhovoru s dvomi profesormi výpočtovej techniky. Jeden z nich otcovi priamo povedal: „Váš syn definitívne potrebuje nový počítač.“ Krátko nato od otca dostal nový IBM PC, na ktorom sa naučil programovať v zložitejších počítačových jazykoch. Ako väčšina detí generácie X, aj Elon prepadol kybernetickým hrám, vášni, ktorá ho drží dodnes. Ako trinásťročný naprogramoval svoju prvú počítačovú hru, ktorú od neho za 500 dolárov kúpil časopis PC and Office Technology.

Neskôr sa k Elonovi, žijúcemu s otcom, prisťahoval aj o rok mladší brat Kimball. Obaja bratia sa pri schopnom otcovi naučili veľa praktických vecí do života. Pomáhali mu pri výstavbe turistickej chaty, naučili sa zaobchádzať so zbraňami a poľovať, sprevádzali turistov v divočine. V 80. rokoch ich otec oboch aj so sestrou Toscou vzal na výlet do Ameriky. Autom cestovali z New Yorku cez americký stredozápad až na Floridu. Otec Errol im celú cestu pripomínal, že to je krajina, kde budú jedného dňa žiť.

Obmedzené možnosti technického štúdia v Juhoafrickej republike a nezhody s otcom priviedli Elona k rozhodnutiu odísť po skončení strednej školy do Ameriky. Na základe pôvodu svojich starých rodičov sa pokúsil získať štátne občianstvo USA, ale úrady mu odmietli vydať americký pas. To isté urobil aj na kanadskej ambasáde v Pretórii a žiadosti vyplnil tiež pre svoju matku Maye a súrodencov Kimballa a Toscu. Kanaďania im všetkým vystavili nové pasy a vydali im ich v máji 1989. Rodičia Elonovi spoločne kúpili letenku a dali mu dovedna 4 000 amerických dolárov (neskôr o Muskovi kolovali nepravdivé fámy, že do Ameriky prišiel nabalený peniazmi).

V Kanade najprv žil a pracoval vo Vancouveri a v roku 1990 sa zapísal na Queen’s College v Ontáriu, kde exceloval v programovaní, matematike a riadení biznisu. Po dvoch rokoch sa mu podarilo prestúpiť na prestížnu americkú vysokú školu University of Pennsylvania, kde sa zameral na štúdium fyziky, zaoberal sa teóriou kozmických letov, výroby elektrických vozidiel a zdrojov obnoviteľnej energie. V roku 1994 sa mu naskytla obrovská príležitosť, keď získal hneď dve stáže v kalifornskom Silicon Valley, kde mohol získať skúsenosť a pracovať na prístrojoch na prenos energie a aj na vývoji počítačových hier.

Čoskoro po promócii sa presunul späť do Silicon Valley a bezhlavo sa vrhol do víru počítačového biznisu, ktorý sa zmietal v internetovej revolúcii. S mladším bratom Kimballom zhmotnili svoj dávny sen a založili firmu Zip2, v ktorej internetovo spojili obchodný zoznam spoločností s mapou, ktorý prostredníctvom programu záujemcom urýchlil hľadanie lokality a ďalších informácií o spoločnosti.

Elon Musk, 1999

Po predaji Zip2 Musk získal mnohomiliónový kapitál, ktorý sa rozhodol v roku 1999 investovať do elektronizácie bankových transakcií a založil firmu X.com, ktorá mala zastrešiť všetky osobné bankové transakcie. Do novej spoločnosti sám investoval 12 miliónov dolárov – ako 28-ročný už bol v Silicon Valley uznávanou startupovou celebritou. V roku 2000 sa X.com spojil s dalšou internetovou platobnou spoločnosťou PayPal a tento konglomerát sa spoločne uberal cestou ďalších obchodných úspechov. Vedenie spoločnosti si uvedomovalo, že na ďalší rast budú potrebovať politickú podporu vo Washingtone, D. C., a v New Yorku. Tam sa Musk stretol s vplyvným právnikom Rudym Giulianim, ktorý končil svoje volebné obdobie ako primátor mesta. Pri stretnutí bol Giuliani obklopený svojimi spoločníkmi a Musk sa neskôr vyjadril, že v miestnosti, kde sa míting konal, sa cítil ako v gangsterskom filme. Za politickú podporu firmy si Giuliani tvrdo vypýtal 10-percentný podiel v Muskovej spoločnosti. Musk jeho ponuku neprijal.

V roku 2002 Musk odštartoval dve desaťročia svojho hektického podnikania, založil niekoľko spoločností alebo do nich s podstatným vkladom vstúpil, aby v nich mal rozhodujúce slovo. Spoločnosť SpaceX začala s výrobou znovupoužiteľných rakiet Falcon, ktoré mohli vynášať satelity na obežnú dráhu. S raketovou spoločnosťou spojil aj svoju satelitovú internetovú spoločnosť Starlink. Muskovým cieľom však už od začiatku bolo zostrojenie super rakety, ktorá by bola schopná priviezť náklad a ľudskú posádku až na Mars. Musk tvrdil, že za posledné roky nebol v kozmickom priemysle dosiahnutý nijaký viditeľný pokrok, a vyhlásil, že ak sa ľudstvo opäť nepustí do tohto riskantného podnikania, tak zostane navždy na Zemi. S doteraz najväčšou raketou na svete – Starship – Musk odštartoval nové kolo pretekov v dobývaní kozmického priestoru.

Musk sa vrhol aj na podnikanie vo výrobe elektrických vozidiel. Keď mu do cesty prišli dvaja mladí entuziastickí inžinieri, ktorí hľadali investorov do svojho vývoja elektrických vozidiel, spojil sa s nimi a v roku 2003 vytvorili obchodné partnerstvo, ktoré zaregistrovali pod menom Tesla Motors. O tri roky neskôr už bola Tesla pripravená predstaviť verejnosti prototyp svojho elektrického vozidla. Udalosti sa ujal sám Elon Musk a Washington Post a New York Times nešetrili chválou na tento športový, 100 % elektrický Roadster, ktorý rýchlosť 100 kilometrov za hodinu vyvinul za necelé štyri sekundy.

Spustenie produkcie Tesly prinášalo mnoho organizačných problémov, ktoré musel Musk neodkladne riešiť. Aby Tesla prestala strácať peniaze vo výrobe, musela firma týždenne vypustiť 5 000 nových vozidiel. Sám preveroval efektívnosť výrobných liniek a vo viacerých prípadoch odstránil z výrobného procesu roboty – vypočítal totiž, že v mnohých prípadoch človek na výrobnej linke fungoval rýchlejšie a spoľahlivejšie ako automatizované stroje. Musk sa vyjadril: „Ak tradičný prístup k vyriešeniu problému robí poslanie nemožným, potom musí na scénu prísť nekonvenčné riešenie.“ A na parkovisku firmy Tesla v kalifornskom Fremonte nechal vztýčiť obrovský stan a v rekordnom čase v ňom umiestnil ďalšiu výrobnú linku automobilky. O dva týždne už mohol zamestnancom oznámiť: „Dokázali sme to. Myslím, že sme sa práve stali naozajstnou automobilkou.“ Akcie Tesly okamžite vyskočili o 16 percent. Firma v tom čase už mala vyššiu trhovú hodnotu ako automobilový gigant General Motors. Vďaka úspešnosti Tesly sa Elon Musk v roku 2021 stal v USA osobnosťou roka a zároveň aj najbohatším človekom na Zemi. V apríli 2022 jeho majetok dokonca vyskočil až na vyše 300 miliárd dolárov. V tom čase ho začali kritizovať, že vraj na výšku svojho majetku platí príliš nízke dane. Keď sa senátorka Warrenová vyjadrila, že boháči ako Musk by si nemali len tak žiť z peňazí verejnosti, Musk jej na Twitteri briskne odpovedal: „Ak by ste, pani senátorka, aspoň na dve sekundy otvorili oči, tak by ste zistili, že v tomto roku som zaplatil viac daní ako ktorýkoľvek Američan v celej histórii USA – vyše 11 miliárd dolárov. A prosím vás, nemiňte tie peniaze hneď... A počkajte, vy ste ich už minuli...“

Jeho firmy v súčasnosti pracujú na vývoji robotaxi, vozidla bez vodiča, elektrického nákladného auta (predstaveného verejnosti v novembri 2023 pred jeho začatím výroby), zdokonaleného autopilota pre vozidlá Tesla a na ďalších vesmírnych a iných projektoch, v mnohých prípadoch financovaných kozmickou agentúrou NASA alebo priamo ministerstvom obrany USA.

Autor Muskovej biografie Walter Isaacson venoval mnoho času analýze Elonových podnikateľských úspechov, strát, chýb a jeho manažérskemu štýlu, najmä jeho dvom hlavným atribútom – pracovnému nasadeniu a ochote riskovať, niekedy za každú cenu. Musk má risk geneticky zakódovaný – jeho starý otec už v čase svetovej hospodárskej krízy vlastnil lietadlo a lietal s ním s celou rodinou po Kanade. Jeho matka Maye vštepovala Elonovi do hlavy: „Môžeš riskovať, ale musíš sa na to pripraviť.“ Okrem toho Isaacson dokazuje, že Musk je náročný nielen k sebe, ale aj k druhým. V pracovnom nasadení sa mu málokto vyrovná – v čase krízových situácií vo vývoji a výrobe, napriek svojmu milionárskemu sídlu, spával v práci pod stolom. V produkcii až pričasto zasahuje do procesov, aby sa vyrábalo rýchlejšie a najmä lacnejšie. Ľudia v jeho pracovnom tíme nepracujú podľa hodín, ale podľa dôležitosti úlohy, čo znamená, že koniec pracovného času je vždy neurčitý. Keď sa Muska pýtali, ako by mal vyzerať ideálny CEO, odpovedal, že v žiadnom prípade by nemal byť „nice guy“, kamarátstvo je pre neho nebezpečná vec. Manažéri podľa neho musia perfektne poznať procesy, ktoré riadia, naliehavosť splnenia plánovaných úloh je jeho operačným princípom. Jediné zákony, ktoré uznáva, sú iba zákony fyziky, všetko ostatné sú podľa neho iba rady a odporúčania. Keď hľadá spolupracovníkov, vždy sa zameriava na ich postoj k práci a pracovným problémom, podľa neho sa pracovné úkony zamestnanci môžu naučiť, ale „zmena pracovného postoja vyžaduje mozgovú operáciu“. Musk má výbušnú povahu, podlieha náladám, prejavuje málo empatie. Keď je nahnevaný, vie byť zlomyseľný. Bill Gates o ňom povedal: „O Muskovom správaní si možno myslieť čokoľvek, ale v dnešných časoch nikto tak ďaleko neposunul hranice vedy a inovácie ako on.“

Muskov osobný život bol vždy hektický ako jeho pracovný život, presnejšie povedané, jeho vzťahy v osobnom živote zaberali a zaberajú iba malý zlomok jeho času a ešte aj tak sa často javia len ako doplnok k jeho pracovnému životu. Musk sa hrdí svojím početným potomstvom, hovorí, že klesajúca pôrodnosť je najväčším nebezpečenstvom civilizácie dneška. Ľudstvo chce zachrániť aj masovou produkciou humanoidných robotov, a tiež tým, že urobí pozemskú civilizáciu multiplanetárnou. Chce ochrániť životné prostredie obnoviteľnou energiou a masovou produkciou elektrických vozidiel a takisto ochrániť demokraciu a slobodu slova prostredníctvom sociálnej platformy X (exTwitter). Svoje excentrické správanie odôvodňuje bipolaritou, enormným IQ a manažérskym prístupom. Tvrdí, že nie je mikromanažérom, ale nanomanažérom. Na jednej strane je zarytým odporcom odborov, no na druhej strane jeho spoločnosti poskytujú atraktívne platové podmienky. Musk sa vo výrobe a vývoji produkcie svojich spoločností zaradil do globálneho vojensko-priemyselno-mediálneho komplexu pod taktovkou USA, ale v podnikaní si zachováva svoju relatívnu nezávislosť.

V čase, keď sa na severoamerický knižný trh dostala Muskova najnovšia biografia, Elon čelil hneď trom krízovým situáciám: vo Švédsku sa odborový zväz v Tesle zapojil do štrajku, druhý pokus o výstup na obežnú dráhu Zeme sa pre super raketu Starship skončil po ôsmich minútach letu a jeho komentáre na účet ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Palestíncami v Gaze vyvolali veľké pobúrenie v prožidovskej komunite v USA a spôsobili, že mnohé spoločnosti na protest pozastavili svoje reklamy na sociálnej sieti X, bývalom Twitteri. Isaacsonov životopis Elona Muska je okrem iného aj akousi učebnicou krízového manažmentu v procese priemyselnej výroby, ako v ňom postupovať a čomu sa strategicky a takticky vyhýbať. Isaacson cituje Muska, ktorý tvrdí: „... Nie som netvor, len mi nerozumejú...“ Musk je však dosť šialený na to, aby si myslel, že môže meniť svet, ale ako by povedal Steve Jobs, Musk je jedným z tých šialencov, ktorí ho naozaj menia.

Walter Isaacson vo svojej knihe utkal tapisériu z množstva zaujímavých a často poučných príbehov o Elonovi Muskovi. Jeho kniha ponúka veľa otvorených otázok a necháva čitateľa, aby si na ne odpovedal. Treba súdiť vynálezcu a až potom posudzovať produkt, i keď monštruózny, tak ako to urobila Mary Shelley? Alebo sa riadiť Niccolom Machiavellim, že krutosť je často nevyhnutná na dosiahnutie cieľa?

Walter Isaacson, historik a spisovateľ, žije a pracuje v rodnom New Orleans a pôsobí ako profesor na súkromnej Univerzite Tulane. Do rodnej Luisiany pri Mexickom zálive sa vrátil po mnohých rokoch pôsobenia v New Yorku a vo Washingtone, D. C., kde zastával vysoké posty v CNN a v časopise Time. Pôsobí aj ako generálny riaditeľ think-tanku Aspen Institute.

Zo sídla Muskovho Starlinku v Seattli sa vám pred vianočnými sviatkami ozýva a do nového roku 2024 všetko najlepšie medzi knihami želá

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)