W. B. Yeats mal pravdu, keď napísal, že „história národa sa neodohráva v parlamentoch a na bojiskách, ale v rozhovoroch, ktoré vedú ľudia medzi sebou, keď jeden druhému hovoria, ako farmárčia, žijú, škriepia sa medzi sebou, ako sa denne vydávajú na cesty…“

História je vskutku mnohostranná a zložitá. Jej výklad je výsledkom absencie ľudskej pamäti a nedostatočnej historickej dokumentácie.

O historickom výskume, jeho zložitosti a beletristickom spracovaní by nám určite najlepšie povedal belgický autor – Flám, píšuci po holandsky, Stefan Hertmans. Pred nedávnom zožal nečakaný čitateľský a mediálny úspech románom Vojna a terpentín (War and Turpentine, 2016), ktorý nominovali na Medzinárodnú Bookerovu cenu. Autor v ňom vychádzal z denníkov – niekoľkých starých zošitov z prvej svetovej vojny, ktoré mu zanechal jeho starý otec. Tento vynikajúci román vyšiel aj v českom preklade vo vydavateľstve Argo v roku 2020.

Stefan Hertmans je najlepší, keď môže slobodne lietať medzi fikciou a faktom. Tentoraz to dokázal svojím ďalším historickým románom, The Convert (De Bekeerlinge -Konvert), v ktorom rekonštruuje tragický osud ženy z aristokratických kruhov vo Francúzsku 11. storočia.

Hlavnou hrdinkou tohto mysteriózneho príbehu je mladá Vigdis Adelais, ktorá sa narodila v Rouen v roku 1070 do bohatej kresťanskej rodiny. Z matkinej strany bola vznešeného normanského, teda francúzskeho, pôvodu a z otcovej, rytierskeho, vikingského. Ako sedemnásťročná modrooká kráska žila v relatívnej izolácii typickej pre privilegované vrstvy tých čias. Obklopená učiteľmi jazykov, hudby a tanca a, pravdaže, pestúnkou.

Počas jednej z prechádzok po meste sa Vigdis stretla so synom hlavného francúzskeho rabína, študentom ješivy v Rouen, Dávidom Todrosom. Príbeh by nás na prvý pohľad mohol zmiasť svojou podobnosťou so známou tragédiou milencov z Verony, ale nie je to tak. Mladý pár utečie zo severného Francúzska, Vigdis sa tajne vydá za Dávida, konvertuje na židovskú vieru a prijme nové meno – Sarah Hamoutal Todros.

Manželský pár inkognito odíde do juhofrancúzskej osady Monieux. Tu vo vzdialenej vidieckej izolácii sa mladá rodina cíti v bezpečí pred prenasledovaním rytierov, ktorých vyslal po ich stope urazený Vigdisin otec. Mladá žena ešte netuší, ako tragicky zamiešala karty svojmu osudu. Na ceste do nového domova sa zastavia pri katedrále v Clermonte, kde sa Vigdis v modlitbe rozlúči so svojím kresťanským Bohom.

Je to práve v Clermonte, kde pápež Urban II., známy tiež ako Odo de Lagery, na koncile 27. novembra v roku 1095 vyhlásil svätú vojnu proti nevercom. Pápežovou výzvou … lebo Boh to chce… sa začala prvá križiacka výprava do Jeruzalema, na ktorej pozadí sa rozvíja a komplikuje život hlavnej hrdinky. Križiacke vojská cestou do Svätej zeme plienili a masakrovali židovské obce a zapaľovali synagógy najmä vo Francúzsku a v Nemecku. Provensálska osada, v ktorej žili Hamoutal s Dávidom a deťmi, sa stane tiež obeťou pogromu, počas ktorého jej manžela zabijú a deti unesú. Neznesiteľné nešťastie mladú ženu doženie k rozhodnutiu vydať sa hľadať svoje deti. Čitateľ sleduje jej strastiplnú cestu do Narbonne, Marseille, Sorenta, Palerma, Janova, Alexandrie a Káhiry a neskôr späť do Španielska a Francúzska.

Raný stredovek sa vybavuje pred nami vo všetkých svojich krvavých odtieňoch a náboženských dogmách. Autor poskytuje obraz križiackych výprav a zároveň reakciu Blízkeho východu na ne. Stefan Hertmans sa pustil po stope dvoch písomných dokumentov, v ktorých sa spomínalo Hamoutalino meno, z káhirskej genízy. V synagóge Ben Ezra v Káhire sa našiel súbor 300 000 fragmentov židovských rukopisov a dokladov. Do 9. storočia tu stál kostol sv. Michala, na jej základoch postavili synagógu a genízu, ktorá prestala plniť svoju úlohu a časom ju zamurovali. Objavili ju koncom 19. storočia a nálezy z nej našli svoj nový domov v niektorých svetových univerzitných knižniciach, ako napríklad v Cambridge a v Manchestri. Všetky tieto miesta Hertmans navštívil a preštudoval stovky strán dokumentácie. Výsledkom jeho detailného výskumu je táto pozoruhodná historická kniha o politicko-vojenských pohyboch v Európe a na Blízkom východe v 11. storočí. Zároveň je o živote jednotlivca ‒ ženy, ktorú unáša proti jej vôli lavína mocenských záujmov tých čias. Paralely s dneškom a utečeneckou krízou nie sú zámerné, ale prirodzene sa nám pri čítaní tohto diela vynárajú.

Danica Hollá, recenzované z anglického vydania, z holandčiny do angličtiny preložil David McKay

Zobraziť diskusiu (0)