Sny v nemennom svete

Dva životy sú metaforou pre dve silné ženské túžby. Jednu má v sebe Roberta. Je čerstvo vyučenou krajčírkou a v roku 1971 sa vracia domov na statok v juhonemeckom Salachu. Jej ruky sú dôležité pre starnúcich rodičov. Ovláda všetky práce, za ktoré ju otec odmení akurát krátkym úsmevom a matka sýtou večerou.

„Měkké vyzvánění odjakživa odpočítávalo dny jejího dětství a dívčí léta. Večerní klekání v zimě v šest, v létě v osm. To pak otec ve chlévě smekl čepici a pomodlil se rychlý otčenáš. Protože to je zvyk, a jakmile jednou začnete od zvyku upouštět, všechno se vám sesype.“

Zostane Roberta navždy na poli a v maštali? Nemohla by odletieť do sveta a navrhovať pekné módne kúsky? Alebo je najdôležitejšie bez reptania naplniť očakávania najbližších?

Gertrud je v tej istej dedine pani farárovou. Na svojom manželovi farárovi obdivuje jemnosť a ušľachtilosť mysle. Súčasne je však frustrovaná prostým prostredím. Chce spoznávať veľkomestá plné podnetov a zaujímavých ľudí. Manžela si váži, ale aj láska k nemu akosi vyprchala pod náporom všednosti.

Odchod a návrat

Príbehy dvoch žien v rozdielnom veku sa postupne približujú k sebe. V jednej tragickej chvíli – po tragickej smrti farárovho syna Wilhelma, Robertinej životnej lásky – sa úplne dotknú. Kým pre jednu je záchranou odchod z hniezda, druhá sa doráňaná (a tehotná s iným mužom) vracia domov. Podoby naplnenia sú rozmanité a dokážu vždy nanovo prekvapiť.

„Roberta kráčela tak rozhodně, jako by to bylo navždy, a Gertrud najednou měla pocit, že tuhle ženu, kterou Wilhelm miloval, nesmí ztratit.“

Arenzovská nostalgia je láskavá. V juhonemeckej dedine sa chvíľu zdajú veci vrátené do pôvodného poriadku. Viac ako dve desaťročia po vojne sú opravené domy aj zotavené rany rozličného druhu. Stále sú dôležité rodinné hierarchie. Každému sú zrejmé autority. Vzťahy sú priebežne upevňované rituálmi a spoločenskými konvenciami. Na vrchole všetkého je poctivá práca, poslušnosť a morálka.

Zo stredu dvoch ženských duší však presakujú nové ambície a sny. Nechcú byť len figúrami v zabehnutej hre. Rozhodli sa byť autorkami rozhodnutí, hoci to prináša bolesť a nové riziká.

Arenz zostal verný osvedčeným postupom. Opäť siahol do pokladnice vlastného života. Skúma konfrontáciu starého a nového sveta bez toho, aby z toho vyrobil politiku. Je viac melodramatický ako angažovaný. Emócie zostávajú naprieč časmi a okolnosťami, zostáva aj sila zaľúbenosti a bolesť z tragédie a smrti.

Ewald Arenz: Dva životy

Preklad: Tereza Juzová

Host, 2025

Zobraziť diskusiu (0)