Uchopiť životný príbeh významnej a originálnej individuality možno niekoľkými spôsobmi, autori komiksu Štefánik sa rozhodli postupovať prostredníctvom pohľadu iného človeka. Gabriela Kyselová, Michal Baláž (scenár) a Václav Šlajch (kresba, farba, lettering) vytvorili dielo plné intenzívneho výtvarného spracovania s dôvtipným scenárom, v ktorom sa prelínajú udalosti z rôznych časových období a svedectvá viacerých ľudí, ktorí Štefánika poznali. Komiks vyšiel pôvodne v češtine vo vydavateľstve Labyrint, slovenská verzia vyšla vo vydavateľstve Slovart.

Hlavným rozprávačom je český sochár Bohumil Kafka (1878 – 1942), ktorý je známy aj tým, že postavil pomník M. R. Štefánika s levom, pomník bol však v roku 1940 zničený, jeho kópia však stojí na Petříně. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť prístup tvorcov komiksu: nie je to historická štúdia, ale umelecká interpretácia udalostí a osobností, takže sa všetko nemusí zhodovať s realitou, aj keď príprava na prácu bola u tvorcov značná. Kafka poznal Štefánika osobne a socha mala vyjadriť kombináciu hrdinu, štátnika, význam dostali aj vojenské alebo národné prvky. Prítomný lev býval chybne interpretovaný ako český lev, v skutočnosti však išlo o symbol sily, moci, monumentálnosti. Český lev by mal inú fyziognómiu (dva chvosty, koruna na hlave).

V komikse sledujeme v jednej dejovej línii Kafkov zápas o prijatie vlastného diela, neustále rozpory, ktoré pomník v dobovej tlači vyvolával. Postupne sa stavba začínala prejavovať na pochybnostiach autora o vlastných schopnostiach, čo sa prejavuje aj v expresívnej, miestami až halucinačnej maľbe. Kafka navštevoval ľudí, ktorí Štefánika poznali: rodinu, priateľov, milenky, spolupracovníkov – vytvoril takto pre seba plastickú predstavu o svojej predlohe. Aký bol teda podľa autorov komiksu Štefánik? Z obálky na nás pozerá uhrančivým pohľadom a párkrát je štylizovaný s črtami superhrdinu. Bohém, cestovateľ, zvedavý vedec, milovník žien, štátnik oddaný ideám. Na druhej strane je vidieť, že má problémy ovládať svoj hnev, je tak trochu sebec a v snahe dosiahnuť svoj cieľ neváha využiť manipuláciu a nátlak. Vedel nadchnúť aj sklamať, disponoval rozľahlou sieťou kontaktov, ale ani zďaleka ho každý nemal rád, hoci si vyslúžil rešpekt. Svedčia o tom aj interakcie s Edvardom Benešom alebo T. G. Masarykom.

Scenár tiež ukazuje, že minimalistické dialógy vedia byť pôsobivejšie a dynamickejšie ako dlhšie prehovory. O to viac potom dynamiku zrýchľuje absencia textu. Väčšina bublín je hranatá, čo sa však okamžite mení, ak sú postavy (hlavne Štefánik) citovo excitované (predovšetkým nahnevané). Vtedy majú prehovory podobu plameňa a postavy sú namaľované červenou farbou, takže výsledný dojem je značne expresívny. Často sú tiež využívané kontrastné farby, Štefánikova línia je farebnejšia, Kafkova striedmejšia, vizuálne teda ide o veľmi príťažlivé dielo, určite sa oplatí čítať ho (alebo len listovať) viackrát. Hoci ide o spracovanie historických udalostí, komiks nepôsobí vôbec didakticky. Neurčuje jediný spôsob, ako interpretovať, čo sa stalo. Práve naopak: sú tu aj snové pasáže a tie ukazujú, aký neistý môže byť napr. vzťah medzi človekom a jeho predstavou o inom človeku. Ide o znamenitý komiks a len potvrdzuje, že toto médium je ako stvorené pre vyrozprávanie životopisných príbehov.

Gabriela Kyselová, Michal Baláž, Václav Šlajch: Štefánik. Komiksový román

Preklad: Barbora Škovierová

Slovart, 2021

200 strán

Zobraziť diskusiu (0)