Stehlík
Donna Tartt patrí podľa časopisu Time medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete. Neviem, ako vplýva na svet, ale jej tretí román Stehlík má konkrétne na mňa vplyv viac než pozitívny. A na porotu udeľujúcu Pulitzerovu cenu očividne takisto.
Názov je odvodený od maľby holandského majstra Carela Fabritiusa a na prvý pohľad mi evokoval skôr útlejšie literárne dielko. Veľký omyl, tento „stehlíček“ je, čo sa počtu strán týka, vtáčik s parametrami riadne naloženého nákladného vlaku. Našťastie je naložený obsahom zaujímavým a originálnym.
Príbeh štartuje v bližšie neurčenej americkej súčasnosti. Theodore Decker sa jedného dňa ocitne s matkou v newyorskom múzeu na výstave obrazov starých holandských majstrov. Počas tragédie, ktorá sa v múzeu odohrá, prichádza o matku. Bizarnou zhodou okamžitých udalostí sa stane vlastníkom Fabritiovho Stehlíka, ktorý sa stáva jediným spojivom a spomienkou na mŕtvu matku. Začína sa Theova strastiplná púť za dospelosťou naprieč súčasnou americkou spoločnosťou, ktorá nie je zobrazená veľmi lichotivo. Theo postupne prechádza relatívne pokojnými sférami strednej vrstvy so zdravo (dajme tomu) nastavenými životnými hodnotami. Čoskoro však začne nahliadať aj do relatívnych extrémov v podobe spoločenského i morálneho dna, aby nakoniec zakotvil v akejsi vyššej societe vcelku priateľsky naklonenej svetu zločinu. Všetko je krásne vzájomne prepletené a nalepené jedno na druhé v pestrom celku plnom najrozmanitejších detailov, odtieňov a spôsobov interpretácie. Americký sen zabalený v ligotavom pozlátku z celofánu. Obraz klamlivého bohatstva, vykúpeného rozvrátenými hodnotami, totálne defektnými vzťahmi, závislosťami a zločinom. Svet ľudí, ktorí odmietajú uveriť, že sú nedokonalí, slabí, zraniteľní a smrteľní.
Donna Tartt sa nikam neponáhľa. Rozprávačské tempo akoby vypadlo z klasických veľkých románov 19. storočia. Na moje veľké potešenie všetko vynikajúco funguje aj v modernom rámci. Veľký rešpekt vzbudzujúca textová rieka má vlastné pravidlá, skvelú vnútornú dynamiku a napätie. Na hladine tečie pokojne a priamočiaro s množstvom spletitých ramien a prítokov. Pod hladinou je ale veľká hĺbka plná kalnej vody, zradných temných prúdov, vírenia a miestami priam nezdolateľných perejí, kde prúd naberá nečakanú rýchlosť a takmer nečitateľnú komplikovanosť. Nezastaviteľne sa valiaci živel, ktorý cestou strháva a hromadí najrozličnejšie artefakty zo života modernej Ameriky.