Stopárov sprievodca Istanbulom
Skutočnosť, že konkrétne miesta majú silný vplyv na rôzne formy umeleckej tvorby je neoddiskutovateľný fakt. Vo výtvarnom umení, dráme alebo filme – všade sa nájdu silné diela inšpirované mágiou prírodných krás či atmosférou veľkomesta. Prozaická tvorba rozhodne výnimku netvorí. Veľmi silný čitateľský zážitok na tému „láska k rodnému mestu“ zaobstaralo české Argo. Nedávno u nich totiž vyšiel opus Istanbul od fenomenálneho Orhana Pamuka. Prekladal Petr Kučera, takže v tomto smere nie je čo kritizovať – excelentný výkon ako vždy.
Istanbul, s podtitulom Vzpomínky a město, je v podstate akási autobiograficky ladená esejistická románová kronika. V jednotlivých kapitolách sa striedajú rôzne perspektívy nazerania na mesto. Istanbul je postupne vykresľovaný zvnútra i zvonka, vnútro vypĺňajú scény z rodinného života. Obraz modernej pozápadnenej veľkorodiny Pamukových je prekreslený živo, autenticky a s pochopiteľným silným emocionálnym vkladom. Pamuk s veľkým zaujatím zobrazuje široké spektrum spletitých, neľahkých rodinných väzieb a ich dopad na formovanie jeho budúcej osobnosti. Vzlety a pády, neustále rozchody rodičov, vzťah k staršiemu bratovi či pomalý rozpad veľkej rodiny zapríčinený opakovanými bankrotmi, postoj k náboženstvu, ku vzdelaniu či prvá láska. Zo všetkého kúsok zanechalo odraz na charaktere Pamukovho umeleckého sebavyjadrenia.
V rozmanitých konfliktoch v rámci rodiny sa zrkadlí vonkajší svet – Istanbul samotný nesúci pečať človečenstva v ňom žijúcom. Mnohomiliónová metropola s viac než tisícročnou existenciou je popisovaná ako priesečník medzi Východom a Západom. Styčný bod absorbujúci nepreberné množstvo perzských, arabských, osmanských a európskych vplyvov. Pravý multikultúrny kotol v ktorom sa miešajú moslimské, kresťanské, židovské, tradičné a moderné prísady pozbierané v toku dejín. Pamuk s vervou sprevádza rušnými námestiami, honosnými bulvármi, vilami zbohatlíkov, ale aj polorozpadnutými chudobnými arménskymi, kurdskými a gréckymi štvrťami. Zastaví sa na Bospore a v Zlatom rohu, odhaľuje Istanbul s odtlačkami byzantskými a osmanskými, Istanbul Atatürkov, Istanbul nacionalistický i liberálny, Istanbul videný pohľadom západných cestovateľov a umelcov, aj z pohľadu domácich historikov. Nech už je použitá akákoľvek perspektíva, jednotiacim prvkom je popis pocitu zvláštnej sladkobôľnej melanchólie nazývanej hüzün, ktorá v dobrom i zlom formuje každého Istanbulčana a následne aj mesto samotné.
Pestrofarebná obsahová náplň prirodzene ladí s formou textu. Pamuk s ľahkosťou balansuje na hrane viacerých zdanlivo nesúrodých postupov. Využíva prvky autobiografického románu, zbeletrizovanej historickej faktografie i žurnalistiky. Pamuk je skutočne vynaliezavý štylista a predovšetkým bravúrny rozprávač. Stačí pár riadkov a čitateľ je lapený v osídlach podmanivého a typicky pomalého rozprávania. Kniha je napísaná akoby jedným ťahom s ohromným citom pre mieru, so zmyslom pre silné kompozičné celky, ktoré však dávajú vyniknúť každému detailu. Atmosféru onej zvláštnej melanchólie geniálne dotvárajú úžasné čiernobiele fotografie jednak z Pamukovho rodinného albumu a hlavne fotografie mesta z dielne Ary Gülera.
Pamukov Istanbul pôsobí ako dojímavé horkosladké vyznanie plné krehkej intimity, nostalgie, bolestného smútku a tichej pokory. Dych sa predlžuje, veci navôkol strácajú dôležitosť a čas zrazu odkvapkáva pomalšie než najhustejší med – rozpráva Orhan bey.
Orhan Pamuk
Istanbul
vydalo: Argo 2015
Preklad: Petr Kučera
