Stratená duša
Poľská prozaička Olga Tokarczuk získala minulý rok Nobelovu cenu za literárne dielo, konkrétne za svoju „naratívnu imagináciu, ktorá s encyklopedickou vášňou reprezentuje prekračovanie hraníc ako formy života“.
Tentoraz sa môžeme tešiť z detskej knihy o stratenej duši, ktorá do bodky napĺňa slová Švédskej akadémie spred roka.
Kniha Stratená duša opisuje každodenný život človeka milión, ktorý v zhone a ruchu všedných dní stratil dušu, a takmer si to ani nevšimol. Pracovné povinnosti mu bránia zamýšľať sa detailnejšie nad kvalitou svojho života, i keď tak trochu tuší, že mu niečo chýba, akoby sa všetko sploštilo a pohyboval sa po hladkej stránke matematického zošita, stránke, ktorú pokrývajú všadeprítomé pravidelné mriežky.
Poznanie prichádza raz uprostred noci, keď sa s úzkosťou zobudí a hľadí na seba ako na rozmazanú šmuhu bez obsahu, bez mena. Po návšteve istej starej múdrej lekárky spozná svoju diagnózu: strata vlastnej duše. A tak od toho dňa nastáva čakanie a znovunájdenie svojho Ja, a ako možno tušiť, nebude to ľahká a rýchla cesta.
Autorkinej tvorbe mimoriadne pristane spolupráca s ilustrátorkou Joannou Concejo, ktorá svojimi kresbami povýšila text na dvojnásobné umelecké dielo.
Ilustrácie sa v priebehu deja menia: kým na začiatku panuje sneh, zima, chlad, obrázky sú výlučne čiernobiele a svetlo je zahalené modrým, zeleným či sivým nádychom, mriežkované obrazy vystriedajú postupne teplejšie farby a nelinajkové stránky. Zelená ako farba nádeje. Keď nájdeme svoju dušu, svet sa stáva farebnejším.
„Keby
sa na nás niekto vedel pozrieť zhora, videl by, že svet je plný
náhlivo pobehujúcich ľudí, spotených a veľmi unavených, a ich
oneskorených, stratených duší…“
Olga Tokarczuk, Joanna Concejo: Stratená duša
Preklad: Karol Chmel
Artforum, 2020