Knižka prináša vnímanie nedávneho a súčasného sveta Rudolfa Chmela, výraznej osobnosti slovenského kultúrneho i politického života. Rozhovor knihy sa formoval na diaľku prostredníctvom e-mailovej komunikácie medzi Prahou a Bratislavou počas prvého pandemického roku. Rudolf Chmel (vedec, pedagóg, literát) výrazne pôsobil aj vo verejnom priestore. Zastával post veľvyslanca, pôsobil ako posledný československý veľvyslanec v Maďarsku (1990 – 1992) a neskôr ako minister kultúry vo vláde Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006). Za priemerovania Ivety Radičovej (2010 – 2012) zastával post vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Rozhovor s Rudolfom Chmelom je zameraný, ako napovedá názov knihy, na strednú Európu. Iniciátora rozhovoru Michala Stehlíka (od roku 2020 profesora českých dejín so zameraním na moderné dejiny) zaujímalo, ako sa Rudolf Chmel pozerá na posledné tri desaťročia politického i kultúrneho vývoja v strednej Európe, keďže potreba znalostí širšieho stredoeurópskeho kontextu je nevyhnutná pre aktuálny vzťah krajín tzv. Vyšehradu k Európskej únii a európskej identite. Stredná Európa si nesie svoje osobitné postavenie už od stredoveku, ale od konca prvej svetovej vojny postupne získava súčasnú podobu v existencii štyroch štátov. Bez poznania kultúrnych a spoločenských súvislostí v jednotlivých krajinách je ťažké porozumieť ich súčasnej dynamike. Postupne spolu rozoberajú rôzne témy spoločné všetkým krajinám ako rola prezidenta, liberalizmu alebo problematika vodcovstva. Každá uvedená téma má svoje nuansy v jednotlivých krajinách vyplývajúce z odlišného vývoja. Za dôležitú tému považoval Michal Stehlík i vyrovnávanie sa s minulosťou a s ňou úzko súvisí i postavenie národnostných menšín či postavenie intelektuálov na súčasnej politickej scéne. Značná časť otázok smeruje k aktuálnej spoločenskej situácii v jednotlivých štátoch.

Čitatelia si iste z rozhovoru vyberú tú svoju tému. Osobne ma zaujali hlavne dve témy: liberalizmus a intelektuáli v politike.

Rudolf Chmel v niekoľkých riadkoch výstižne zhrnul vzťah k liberalizmu na Slovensku i jeho problém v strednej Európe. Podľa neho liberalizmus v slovenskej politickej tradícii takmer absentoval. Od čias národného obrodenia bol liberalizmus akoby od diabla, teda zo Západu, a nás oslovoval panslavizmus, čo bol podľa Chmela silný konzervativizmus. Z toho pramení aj tá zbožná úcta k cárovi, očakávanie oslobodenia Slovákov z Východu a z toho pretrvávajúce rusofilstvo v rôznych variáciách a intenzite. Dodáva tiež, že tradícia antiliberalizmu – „národná a kresťanská“ – predstavuje v slovenskom prostredí aj v súčasnosti koncept tradicionalistický, protizápadný, nacionalistický, protimaďarský, antisemitský, rurálny, uzavretý, na ktorý je v istom prostredí stále objednávka. Dodáva zároveň, že slovenský, maďarský, poľský i český liberalizmus bol viazaný na národný korpus, riešil problém budovania národa, a preto je prekonávanie nacionalizmu permanentný problém.

K postaveniu intelektuálov v politike Rudolf Chmel konštatoval zásadnú štrukturálnu zmenu, ktorá zasiahla verejnosť pod vplyvom internetu a sociálnych sieti. Komunikácia intelektuála bola najmä v knihách a novinách. Presun či transformáciu od printových médií (ktorých náklady výrazne klesli oproti 60. rokom) k televízii, ale najmä internetu a sieťam intelektuáli stíhajú veľmi pomaly a zriedkavo. Tu dominujú influenceri, ktorí ponúkajú produkty, nie idey – tie nemajú šancu na „lajky“. Ale predsa si Rudolf Chmel uchováva nádej a domnieva sa, že nastupujúce generácie sú v rámci tejto premeny schopné aj istej revitalizácie štatútu intelektuála v nových podmienkach.

Samostatnú kapitolku tvoria charakteristiky dvadsaťjeden politikov strednej Európy, ako ich vníma Rudolf Chmel. Jeho pohľad na niektorých ponúka veľmi pozoruhodný a výstižný povahopis jednotlivých aktérov.

Kniha je veľmi vhodne doplnená vysvetlivkami k politikom, filozofom, spisovateľom či novinárom, ktorí boli počas rozhovoru zmienení. Michal Stehlík zrejme z vlastných skúseností kontaktu so študentmi tuší, že mnohé mená už historických osobností súčasným študentom napovedia málo, alebo mená niektorých súčasníkov nie sú známe v českom či slovenskom prostredí.

Knižky vzniknuté na podklade rozhovorov s výnimočnými osobnosťami patria vždy k veľmi inšpiratívnym čitateľským zážitkom. Knižku Střed Evropy medzi ideou a realitou by som odporúčala záujemcom o spoločenské dianie v kontexte strednej Európy, ktorá je aj naším prirodzeným priestorom – neuzatvoreným a neustále sa vyvíjajúcim.

Michal Stehlík, Rudolf Chmel: Střed Evropy mezi ideou a realitou. Rozhovor s Rudolfem Chmelem 2020

Národní muzeum, 2021

Zobraziť diskusiu (0)