Táto asociácia však v odborníkoch na stredovek vyvoláva smútok a niekedy ich až irituje. Pritom existuje široký výber kníh venovaných spomínanej ére, ktoré ju podávajú z iného uhla pohľadu. Jedným z najznámejších historikov, ktorý koncipoval odlišný obraz stredoveku, bol Jacques Le Goff a jednu z najúžasnejších kníh o zrode Európy v ranom stredoveku priniesol britský historik Christopher Dawson (Zrození Evropy).

Stredovek je fascinujúci tým, že dokázal prepojiť niekoľko úplne rozdielnych svetov: starý svet antiky, novovzniknuté kresťanstvo a svet prichádzajúcich germánskych a slovanských kmeňov. Jeden z odborníkov, ktorý sa snaží uvedené predstavy vyvracať, je aj český historik, špecialista na neskorý stredovek, Martin Nodl. Zaoberá sa najmä obdobím čias Karola IV. a jeho syna Václava IV. Hlavnými témami, ktorým sa niekoľko rokov venuje a neustále sa k nim vracia, sú detstvo, manželstvo, prejavy nacionalizmu v 14. a 15. storočí, a najmä otázky mentality stredovekých ľudí. Čitatelia sa mohli s jeho poznatkami stretnúť v mnohých odborných článkoch, ale i v knihách Tři studie o době Karla IV. (2006) a Dekret Kutnohorský (2010).

Martin Nodl

Stredovek a zákutia ľudskej duše

Na sklonku minulého roku vyšla Martinovi Nodlovi nová kniha s trochu provokatívnym názvom Středověk v nás. Chcel v nej ukázať, že stredovek nie je plný barbarského násilia, ľahostajnosti a temnoty, ale predovšetkým priblížiť čitateľom fakt, že naša súčasná sociálna realita, s ktorou sa stretávame, nie je až taká „moderná“, resp. neprináša nové problémy, ako sa domnievame. Mnohé javy, ktoré riešime a vnímame ako dôsledok našej modernej spoločnosti, trápili aj našich predkov v stredoveku a aj oni hľadali spôsob, ako ich napraviť. Zároveň autor chce ukázať, že stredovek je v nás hlboko ukrytý. Avšak vzápätí upozorňuje na to, že mnohé spomínané javy sa vinú ľudskou históriou ešte dlhšie, ale len stredoveké obdobie nám vďaka prameňom umožňuje sledovať zákutia ľudskej duše a ľudské správanie v ich mnohorakej pestrosti.

Tento zámer Martina Nodla ovplyvnil výber okruhov, ktoré sú v knihe v jednotlivých kapitolách rozvedené: detstvo, starnutie, manželstvo, riešenie starostlivosti o chorých, dane a úroky, premenlivosť postavenia víťazov a porazených z pohľadu dlhšej časovej perspektívy, formovanie nacionalizmu v neskorom stredoveku, pokus o riadenie ekonomiky alkoholu, fantastické príbehy – rozprávky a strach z diabla a smrti, čiže témy, ktorým sa autor dlhodobo venuje. Od predchádzajúcich kníh sa odlišuje esejistickým uchopením textu a pútavým jazykom. Martin Nodl sa v knihe zameral výlučne na témy, ktoré sa nás dotýkajú aj dnes a čitateľom veľmi presvedčivo ukazuje podobnosti i odlišnosti súčasného a stredovekého sveta.

Jednotlivé kapitoly sú síce pôvodne samostatné štúdie, ale sú poprepájané niekoľkými spoločnými črtami, ktoré dotvárajú pozoruhodnú a inšpiratívnu monografiu. Vo všetkých štúdiách sa vynára ich spoločná téma - mentalita stredovekého človeka. Martin Nodl sa zameral predovšetkým na oblasti, v ktorých sa mentalita napriek času, ktorý nás delí od stredoveku, výrazne nemenila, ako je napr. vzťah rodičov k deťom, vzťahy medzi manželmi či partnermi, starostlivosť o starších, choroby najbližších. Stále rovnako sa bojíme o deti, rovnako nás trápi ekonomické zabezpečenie rodiny, spoločnosť ako celok hľadá neustále spôsoby, ako sa postarať o starších ľudí a nevládnych, či ako regulovať trh s alkoholom. Zároveň sa v kapitolách objavujú aj upozornenia na oblasti, v ktorých je už naša mentálna výbava odlišná od stredovekej. Naše uvažovanie sa výrazne zmenilo podľa Nodla vo vzťahu k starnutiu i k chudobným a vysvetľuje ho nasledovne. V dnešnej dobe prevláda sociálna apatia, ktorá je podmienená oddelením vlastného ja od okolia, čo bolo v stredoveku čímsi nemysliteľným a prejavuje sa odosobnením od smrti, atomizáciou ľudského života a sťahovaním sa do súkromných úzkych rodinných väzieb. Zároveň upozorňuje, že v stredoveku bolo prirodzené nielen prijímanie, ale aj obdarovávanie. Súčasťou takmer všetkých neskorostredovekých testamentov bola i podpora chudobných a starých ľudí. Dnes sa starnutiu vyhýbame a možno o pár rokov sa bude podľa autora písať o absencii staroby ako svojbytnej kategórie ľudského života.

Deti – predsa malí dospelí?

Nodl rád vo svojich prácach polemizuje so zabehnutými názormi a často sa snaží ukázať skúmaný problém z iného uhla pohľadu. V recenzovanej knihe znovu otvoril otázku detí ako malých dospelých v stredoveku. V prvej podkapitole zhrnul doterajšie poznatky o postavení detí a idei detstva v stredoveku. Jednoznačne zastáva názor, že stredovekí ľudia mali špecifické vnímanie detstva a tiež mali k deťom vrúcny a silný emocionálny vzťah. Uvedené úvahy boli hlavnou témou mnohých prác, ktoré reagovali na tézy vzniknuté po objavení knihy Ph. Ariesa a niektorých ďalších autorov, ktorí opísali detstvo v stredoveku vo veľmi čiernych farbách. Upozornil ale znovu na tézu detí ako malých dospelých, ktorá má podľa jeho názoru opodstatnenie predovšetkým v najvyšších vrstvách stredovekej spoločnosti. Značný vplyv na vnímanie statusu niektorých detí ako malých dospelých majú podľa Nodla i mnohé hagiografické legendy, v ktorých sa rozvíjalo ustálené rozprávanie (topos) o malých deťoch s vlastnosťami dospelých. Väčšinou išlo o deti, ktoré sa neskôr stali svätcami. Inšpiráciou pre mnohé topos bolo Lukášovo evanjelium, najmä jeho rozprávanie o návšteve 12-ročného Ježiša v chráme, kde Ježiš debatoval s učencami a oni s údivom počúvali jeho odpovede. K deťom-svätcom pridáva Nodl aj deti z panovníckych a aristokratických rodín, ktoré boli často ochudobnené o bezstarostné hry a museli plniť ich predstavy a prispôsobovať sa veľmi skoro svetu rodičov a dvoranov.

Manželstvo v stredoveku

Inou oblasťou, v ktorej sa premietajú podobné sociálne prejavy ako v stredoveku, je manželstvo. Väčšina ľudí si spája dlhú tradíciu uzatvárania manželstiev v kostole s kresťanstvom. Dobu vzniku svetského uzatvárania manželstva posúvajú ľudia skôr do modernej spoločnosti. Skutočnosť je však taká, že cesta k uzatváraniu sobáša v kostole a k manželskej sviatosti bola značne dlhá a samotná cirkev si k tomuto aktu hľadala cestu. Až na prelome 12. a 13. storočia cirkev presadzuje uzatváranie manželstva pod dohľadom cirkvi. Zmena sa najskôr dotkla šľachty a bohatého meštianstva, iná situácia bola v nižších vrstvách stredovekej spoločnosti. Tu cirkev ťažko presadzovala uzatváranie sobášov pod dohľadom cirkvi až do reformácie. Narazili na zvyklosti laickej kultúry, ktorá naďalej uprednostňovala uzavretie manželstva podľa starších tradícií bez dohľadu cirkvi, ktoré historici nazývajú tzv. tajné manželstvá. Martin Nodl v knihe upozorňuje, že od čias reformácie práve v nových reformovaných cirkvách – v luteránskej a kalvínskej, dochádza k zintenzívneniu disciplinačných tendencií v každodennom živote obyvateľstva, t. zn. snahy cirkvi a neskôr štátu ovplyvňovať život jeho obyvateľov od narodenia až po smrť, vrátane práva rozhodovať o uzatváraní manželstiev medzi poddanými, ktoré boli v prípade porušenia nariadenia sankcionované. Na disciplinačné snahy neskôr nadväzoval osvietenský štát a pokračuje v nej i súčasný. V súčasných zmenách v otázke uzatvárania partnerských vzťahov medzi mužom a ženou vidí Nodl istý odpor voči štátom zavedenému dozoru nad začiatkom a koncom manželstva, ktorý je pozostatkom z čias neskorého stredoveku.

Aj ostatné kapitoly prinášajú mnoho zaujímavých pohľadov nielen na minulosť ale aj na našu súčasnosť. Martin Nodl dokázal v knihe výstižne premostiť problémy, ktoré nás trápia rovnako ako stredovekých ľudí. Táto schopnosť uchopiť skúmané témy a zrozumiteľne ich podať i bežnému čitateľovi vyplýva z jeho hlbokej znalosti písomných prameňov, ale i znalosti rozsiahlej literatúry k tejto téme, s ktorou sa čitateľ môže oboznámiť v poznámkovom aparáte na konci knihy. Vďaka tomu dokáže Nodl vysvetliť všetky vrstvy skúmaného problému. Čitateľ sa nemusí obávať neporozumenia.

Z jednotlivých tém, ktoré Martin Nodl rozpracoval, vyplýva aj ďalšie poznanie. Ukazuje sa, že „temný a barbarský“ stredovek mal viac porozumenia pre ľudskú individualitu a dokázal sa prispôsobiť individuálnym potrebám ľudí. Postupne, najmä pod vplyvom disciplinačných snáh cirkví a neskôr štátu, sa pochopenie pre individualitu ľudí vytratilo. Súčasný návrat a podpora diverzity a inklúzie sú len jedným z návratov k mentálnemu svetu stredoveku, ktorý akceptoval výnimočnosť ľudských životov, čo však my berieme ako náš moderný vklad pre lepšie fungovanie spoločnosti.

Hana Chorvátová

recenzia vyšla aj na www.historyweb.sk

Zobraziť diskusiu (0)