Sir Arthur Charles Clarke (1917 – 2008) bol skutočnou renesančnou osobnosťou. Okrem rozsiahlej literárnej tvorby bol aj vedec, potápač a na Srí Lanke vlastnil dokonca potápačskú školu. Venoval sa matematike, v ktorej vynikal, osobitnú pozornosť zameral na prieskum fraktálov. Sám seba identifikoval ako skeptika a ateistu, no zároveň bol fascinovaný rôznymi predstavami boha, tie zároveň tvoria pevnú súčasť jeho próz. Záujem o rôzne paranormálne javy napokon podnietili vznik výborného dokumentárneho seriálu Svet tajomných síl, ktorý bol v 90. rokoch odvysielaný aj u nás a tiež vyšiel v knižnej podobe. Neustále sledoval vývoj vo vede, v technike, globálnych trendoch vývoja rôznych typov spoločností. Upozorňoval na klimatickú zmenu, jej drvivý dosah na ľudstvo, bol zástanca obnoviteľných energií.

Clarke získal počas života množstvo ocenení, okrem tých literárnych mu udelili aj Rad britského impéria a po ňom samom je pomenovaná cena, ktorú od roku 1987 udeľujú spisovateľom vedeckej fantastiky vo Veľkej Británii. Veľmi známym sa stal formuláciou o možnosti existencie geostacionárnych satelitov dlho predtým, ako boli uvedené do praxe. O okolnostiach Clarkovho života by sa dalo napísať ešte veľa, nadviažme už však na literatúru. Asi najznámejším Clarkovým románom je 2001: Vesmírna odysea, ktorú vydal v roku 1968, o trochu neskôr, ako bol v tom istom roku uvedený do kín rovnomenný film Stanleyho Kubricka. Začiatok Clarkovej tvorby sa spája s tzv. zlatým vekom science fiction a z množstva jeho kníh spomeňme napr. Koniec detstva, Mesto a hviezdy, Mesačný prach, Rajské fontány, Posledná teoréma. Stretnutie s Rámom do slovenčiny preložil Patrick Frank, ktorý napr. preložil, resp. do slovenčiny prekladá ďalšie legendárne dielo vedeckej fantastiky, sériu o Nadácii od Isaaca Asimova (vo vydavateľstve Lindeni). Mimochodom, Clarke práve spolu s Isaacom Asimovom a so spisovateľom Robertom Heinleinom boli nazývaní Veľkou trojkou science fiction, s čím sa viaže aj spomínaný titul veľmajstra. (Niekedy sa hovorí aj o veľkej štvorke, ak sa pridá Ray Bradbury.)

Vydanie Stretnutia s Rámom v roku 1973 zaznamenalo značný úspech: román vyhral najdôležitejšie ceny Hugo, Nebula, Locus a Cenu Johna W. Campbella. Neskôr pribudli aj voľné pokračovania, ktoré napísal Gentry Lee, Clarke na nich čiastočne spolupracoval. Pre Clarkovu tvorbu je typický technooptimizmus a je to vidieť už od prvých strán románu.

V dôsledku katastrofy dopadu meteoritu ľudstvo vytvorilo Projekt vesmírnej obrany, ktorý mal umožniť včasné varovanie pred „údermi nebeského kladiva“. Takto bol v roku 2131 objavený objekt prichádzajúci z priestorov mimo slnečnej sústavy. Objekt pomenovali menom z mytológie hinduizmu: Ráma, a ako sa ukázalo, mal umelý pôvod. Prepočty jeho trajektórie ukázali, že slnečnou sústavou len preletí a ľudstvo má obmedzený čas na výskum cudzieho telesa. Vyslaná posádka prenikne do útrob gigantického valca a začne sa jedinečná udalosť v dejinách. Ráma má predovšetkým bohatú a komplikovanú topografiu, čo privádza posádku na jednej strane do problémov, na druhej strane ich to nekonečne fascinuje.

Clarke venoval značnú pozornosť opisom prostredia a technickým detailom, čo je charakteristické pre mnohé jeho diela. Ako sa mimozemský objekt približuje k Slnku, prebiehajú v ňom špecifické javy a výskumníci sú konfrontovaní s nečakanými komplikáciami aj prekvapeniami. Objavujú sa stále nové hypotézy o význame niektorých objektov aj celého vesmírneho plavidla, no záhad stále len pribúda. Ľudstvo konečne zistilo, že nie je vo vesmíre samo.

Keďže bol Clarke predovšetkým vedec, v jadre románu sú práve vedecké aspekty kontaktu s mimozemskou civilizáciou, autora veľmi nezaujímal psychologický profil hlavných postáv ani vzťahy medzi nimi. To umožnilo vytvoriť koncentrovaný text, dopredu sa rýchlo posúva v krátkych kapitolách, v každej sa pred čitateľom zjavia nové divy s úplne neznámou funkciou. O prvom kontakte s mimozemskou civilizáciou boli napísané stovky kníh, ale Clarkovi už navždy ostane status kanonického autora opisujúceho v Stretnutí s Rámom, aké úžasné a zároveň hrozivé môže byť spoznávať monumentálne artefakty vytvorené bytosťami, o ktorých pôvode nevieme nič.

Arthur C. Clarke: Stretnutie s Rámom
Preklad: Patrick Frank
Mamaš, 2022

Zobraziť diskusiu (0)