O čo tu ide?
Šikovná obálka. Dvaja polárnici, ktorí sa zababušení dívajú do akéhosi archaického výmerného prístroja. Čosi, čo naláka na zimné čítanie. Keď sa človek škodoradostne zababuší pod deku, zakúri si a číta. Aspoň ja to tak robievam. Každoročne si vyberiem nejakú expedičnú literatúru a zdolávam diaľky, mráz či výšky výhradne z tepla domova. Za mnohé spomeniem Expedice na Severní pól (Julius von Payer), Labyrint z ledu (Buddy Levy), Erebus (Michael Palin). Sám by som sa nikdy na nič podobné nedal. Na to som príliš teplomilný strachopud. Okrem toho, hocičo nezjem, takže na kolegov z expedície by som si v krajnej núdzi iba sťažka robil chute. Radšej by som sa poddal ich kanibalizmu. Tu však nechám prípadnému čitateľovi recenzie priestor na vlastné bádanie, aby som priveľa nevyzradil.

V skutočnosti sú v hlavných úlohách knihy Súboj pera a ľadu preteky mediálnych magnátov. Spočívajú v hľadaní fascinácií, investovaní do nákladných dobrodružných výprav. Tiež v hľadaní talentov, keďže denníky v New Yorku, kde sa kniha situačne koncentruje, si navzájom podkopávajú nohy, aby si udržali prvenstvo. V čase, keď správy obiehali svet slimačím tempom, si spomínané prvenstvo mohli dovoliť len tí najbohatší. Príčiny sú pomerne jednoduché. Mohli naliať peniaze do infraštruktúry, risknúť nejaký ten osud redaktora a v najlepšom prípade mali horúcu novinku včas a bez sprievodných škandálov. Pokiaľ bola táto logistická alchýmia úspešná, popularitu a enormné zisky prirodzene získavali šéfredaktori popredných novín ako Herald, New York Times, New York Tribune a ďalšie, už len v meste New York, kde boli v tom čase, v druhej polovici devätnásteho storočia, distribučne najväčšie novinárske kapacity.

Škandály
Svojím spôsobom však boli škandály súčasťou hry a popularity denníkov. V histórii médií sa ich nachádza pár takých učebnicových, ako napríklad známa rozhlasová adaptácia mladého režiséra Orsona Wellesa Vojna svetov. V skutočnosti išlo o zdramatizovanú verziu románu H. G. Wellsa z roku 1898 a hra vyvolala v Spojených štátoch v deň uvedenia 30. októbra 1938 hystériu, počas ktorej dochádzalo aj k fatálnym incidentom. Rozhlasová hra totiž simulovala skutočné spravodajstvo o mimozemskej invázii na našu planétu. Tento príklad môže slúžiť ako exemplárna ukážka dôverčivosti v médiá. Čo tam padlo, to bolo sväté. Bez ohľadu na to, o aký potvorný blud mohlo ísť. Z tohto ťažilo nemalé množstvo cynických reportérov. Jeden z príkladov sa nachádza aj v knihe Súboj pera a ľadu. Hovorí o mediálnom úspechu novinového plátku Herald, patriacemu rodine Bennetovcov.

Článok „pod titulkom ŠOKUJÚCI KARNEVAL SMRTI informoval, že zo zoologickej záhrady v Central Parku utiekli desiatky zvierat a masakrovali ľudí po celom meste. Reportér Heraldu tvrdil, že videl rozzúreného nosorožca, ako nabral na roh ošetrovateľa, následne vybehol z klietky a zničil niekoľko ďalších výbehov, čím do ulíc vypustil desiatky mäsožravých šeliem. Medveď hnedý zabil starenku v kostole na Západnej päťdesiatej tretej ulici, lev napadol štyri malé deti a ‚znetvoril tie krehké drobné bytosti tak, že ich nebolo možné rozpoznať.‘ Herald informoval, že policajti strieľali na zvieratá z revolverov a že nemocnice čoskoro nezvládli nápor pacientov. Newyorčania prepadli panike. Niektorí sa zatvárali do svojich domov, iní bežali von s loveckými puškami. Šéfredaktor New York Times preto vtrhol na policajné riaditeľstvo a dožadoval sa informácie, prečo túto správu tajili pred každým, okrem Heraldu. Tak ako mnohí iní, ani on nedočítal článok do konca. ‚Samozrejme, celý príbeh je čistý výmysel. Ani jedno slovo z neho nie je pravdivé,‘ priznali napokon v Heralde.“ (str. 78)

Spomínaní Bennetovci, obaja s dvojitým krstným menom James Gordon, boli vďaka čítanosti a predajnosti párcentových novín extravagantnými boháčmi. Mladší z nich mal stometrovú jachtu, na ktorej sídlila aj dojka Bossy v čalúnenej maštali s elektrickým ventilátorom. Starší z nich bol taký hrdý novinár, že riskoval aj stabilitu vlastného manželstva, aby mohol robiť svoju cynizmom podkutú a nemálo provokatérsku prácu.

A také slová sú azda najpríznačnejšie aj pre éru novín v devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia. Kniha Súboj pera a ľadu napokon dáva to, čo sľubuje. Je to kniha o spore v prvenstve pozemských objavov na severnom póle. Kniha je zaujímavá v tom, že ukazuje pozadie správ o polárnych bádaniach a ukazuje, čo všetko museli noviny podstúpiť, ak chceli pretlačiť svojich favoritov. A nielen to. Ponúka kvalitný obraz o mediálnej „kuchyni“. V dnešnom online svete pútavé. Najmä fakt, že noviny boli miestom, kde sa myslelo na všetkých.

Darrell Hartman: Súboj pera a ľadu

Preklad: Martin Sliz

N Press, 2024

Zobraziť diskusiu (0)