Súmrak monarchie
Ak môže byť osud jedného človeka predzvesťou vývoja celého rodu, tak úmrtie korunného princa Rudolfa na zámku Mayerling 30. januára 1889 je presne ten typ skutku, ktorý zlovestne predznamenáva budúce udalosti. Tragédia na zámku Mayerling a zánik dynastie Habsburgovcov je podtitulom knihy Súmrak monarchie a hoci ide o pochmúrne čítanie ukazujúce odvrátenú stranu života najvyšších vrstiev spoločnosti, je napísané strhujúco a dôsledne.
Aj keď si to asi nechceme pripustiť, naše bežné vnímanie rodu Habsburgovcov sa často spája len s niekoľkými menami, predovšetkým s cisárom Františkom Jozefom I. a jeho manželkou Alžbetou, známou pod prezývkou Sisi. Hneď v úvode knihy sa však v kapitole Osoby a obsadenie zoznámime s celým radom ďalších vplyvných členov cisárskej rodiny bližšieho aj vzdialenejšieho okruhu. Habsburgovci dlho reprezentovali komplikovanú sieť vzťahov, vytvárali zložité rodinné väzby nielen s inými šľachtickými rodmi, ale aj navzájom medzi sebou. Výsledkom bola do určitej miery oslabená genetika a častejší výskyt niektorých fyziologických a duševných ochorení.
Ústredným bodom knihy je smrť dvoch mladých ľudí: korunného princa Rudolfa, syna cisára Františka Jozefa I a cisárovnej Alžbety (Sisi) a jeho len 17 ročnej milenky Mary Vetserovej. Do určitej miery až zaskočí, akú prísnu a tvrdú výchovu mal Rudolf už od útleho detstva. Vyrastať ako nasledovník trónu muselo byť traumatické, osobitne pre chlapca, ktorý sa javil ako citovo labilný a nestály človek so sklonom k depresívnemu správaniu. Vzhľadom na viaceré svoje kontroverzné postoje a zásady, ktoré sa začali javiť ako vážny problém nástupníctva, bol Rudolf od moci doslova odstavený a v kombinácii s viacerými ďalšími vplyvmi smerovalo dejstvo čoraz istejšie do tragického vyústenia.
„Rudolf zostal mužom bez moci a vplyvu. Dedič jednej z najstarších európskych dynastií nesmel využívať svoj intelekt ani predostierať vlastné politické názory. Rudolf bol presvedčený, že nepríde k nijakej zmene a že je až do otcovej smrti odsúdený na úlohu pasívneho pozorovateľa; napokon zatrpkol a upadal do čoraz väčších depresií...“
Autori Greg King a Penny Wilsonová majú bohaté skúsenosti s písaním o historických postavách a ich štýl dokáže rýchlo zaujať a vzbudiť silnú motiváciu dozvedieť sa ako to bolo ďalej. Veľmi rýchlo zistíme, že jednou z hlavných tém knihy je aj vyvracanie určitých zaužívaných predstáv o cisárskom dvore ako o niečom nedotknuteľnom a ušľachtilom. Ak sme už spomenuli Sisi, tak práve jej obraz fixovaný populárnou kultúrou ako mladej, krásnej a múdrej cisárovnej získava odrazu úplne inú podobu: panovačnosť a uspokojovanie vlastných potrieb, citový odstup od detí aj manžela, koncentrácia na vlastnú krásu, to všetko nevzbudzuje práve veľké sympatie.
„Habsburgovcov dnešné Rakúsko naďalej vníma s romantickým sentimentom; mnohí ľudia sa odmietajú zmieriť s myšlienkou, že Rudolf sa zastrelil, nehovoriac, že zabil Mary Vetserovú. Preto sa pri hľadaní ľahšie stráviteľných možností presadzuje čoraz väčšmi teória, že Rudolfova smrť bola politickou vraždou.“
Čitateľov dnešných dní určite zaujmú aj pasáže o dezinformáciách alebo klebetách, ktoré vypúšťali do novín členovia najbližšieho okruhu cisárskej rodiny. Vytvárali sa rôzne verzie úmrtia Rudolfa a Mary, často až hraničiace so zdravým rozumom. Cieľom bolo rozptýliť pozornosť od faktu, že v hre bola vražda a samovražda, čo by vážne poškodilo cisárovo meno a ohrozilo politickú stabilitu celej monarchie. Na snahe Kinga a Wilsonovej zaujme tiež fakt, že neváhajú uverejniť celú škálu týchto dohadov (viaceré pritom pretrvávajú do súčasnosti) a vzápätí ich argumentami vyvracajú, pričom sa pokúšajú nakoniec rekonštruovať skutočný priebeh udalosti. Tragédiu na zámku Mayerling nasledovali v 20. storočí katastrofy, ktorými končia autori svoje rozprávanie a čitateľ ostáva sám so svojimi úvahami o osude nielen nešťastného nástupcu trónu rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj ostatných zúčastnených.
King Greg, Wilsonová Penny: Súmrak monarchie
Preklad: Katarína Jusková
Tatran 2018
304 strán