Existujú románové prvotiny, ktoré dosahujú úroveň kníh skúsených spisovateľov, a presne takou je aj román Tam hore od Matúša Mahúta. Čerstvý absolvent pedagogického zamerania (angličtina – slovenčina) nenapísal len kultivovaný text, ale predovšetkým košatý príbeh zaplnený svojskými postavami s osudmi podobnými významným hrdinom aj antihrdinom bájí, legiend od antiky po biblické epizódy, čomu zodpovedajú aj ich mená. Dej je umiestnený do lesa, kde dôjde ku kvalitatívnemu zlomu vo vývoji opíc, pretože objavia jazyk. Nasleduje expanzívny rast komunikácie, z čoho vyplýva nevyhnutne civilizačný rast, boje o moc, konflikty atď.

Môže sa stať, že počas čítania sa čitateľovi rozbehnú myšlienky viacerými smermi. Vyplýva to z množstva tém, ktoré autor zakomponoval do jednotlivých kapitol. Zatiaľ čo zo začiatku ide predovšetkým o nastolenie povahy civilizačného vývoja, od pospolitosti po zložitejšiu, hierarchicky usporiadanú spoločnosť, postupne sa pridávajú ďalšie témy, ktoré s tým súvisia. Dôležitú úlohu vo formovaní spoločnosti opíc zohrávajú charizmatickí vodcovia a spôsoby, akými uchopia moc. Bez násilia sa to nezaobíde, ale autor dobre vystihuje myšlienku, že zložitejšie formy usporiadania spoločnosti nevyhnutne predpokladajú aj organizované formy násilia zosobnené tu tzv. „oštepmi“, teda políciou a armádou v jednom.

Ďalšou témou vyplývajúcou z rýchleho vývoja spoločnosti je rola jedinca v nej. Kedy ešte ide o naplnenie vlastných ambícií a kedy sa dá už hovoriť o napĺňaní spoločenského dobra? Každý vodca je presvedčený, že jeho vízia hodnôt je jediná správna. Diskusie pripúšťa len do okamihu uchopenia moci, potom nasleduje monopol na pravdu. Ak opice na nízkych rebríčkoch spoločnosti trpia, tak sú to nevyhnutné obete pokroku alebo ideálnej budúcnosti. Akýkoľvek vynález, vedecký alebo technický, musí byť v prospech vodcu alebo v súlade s jeho predstavou o vývoji. Dá sa potom poznanie, vedecký a technický pokrok vyhodnotiť ako zdroj zla? Alebo je to len inštrument v rukách mocných opičieho sveta?

Určite sa nájdu aj ďalšie témy, nad akými sa oplatí pri čítaní zamyslieť. Nejde pritom o žiadne moralizovanie, jednotlivé otázky vyplývajú zo správania opíc navzájom, ich združovania a prístupu k iným opiciam buď toho istého, alebo iného druhu. V súčasnej literárnej tvorbe ide o pomerne nezvyčajné dielo, pretože napriek opiciam ako hlavným postavám nejde o fantastiku, ale skôr o reflexiu vývoja spoločnosti od jej vzniku po zložitú úroveň na modelovom príklade extrémne rýchlej evolúcie. Tam hore je preto veľmi vhodná kniha pre všetkých, ktorí sa neobávajú zamyslieť sa nad povahou súčasného sveta z nezvyčajnej perspektívy.

Matúš Mahút: Tam hore

Tatran, 2021

288 strán

Zobraziť diskusiu (0)