Kolumbijský spisovateľ Juan Gabriel Vásquez sa preslávil oceňovaným románom Hluk padajících věcí (Paseka 2015) a svojím vymedzením voči magickému realizmu. Podľa Vásqueza sú v knihách ako Sto rokov samoty zaujímavé skôr dramatické udalosti z kolumbijskej histórie ako fantastické prvky a práve silný dôraz na realizmus nájdeme aj v románe Reputace. Napísaný excelentnou štylistikou a do určitej miery aj voľnými asociáciami zrkadliacimi myšlienky a úvahy otvára dvere do sveta novín a ceny, ktorú musia znášať ľudia za svoje skutky.

Hlavná postava, vplyvný karikaturista v Bogote Javier Mallarino, patrí medzi novinársku elitu. V priebehu rokov získa slávu a uznanie, na druhej strane stráca priateľov, práca mu poškodzuje rodinné väzby a už mu ani neprináša egoistickú radosť vidieť svoje meno v novinách. Otras v ňom spôsobí len výhražný list. Po pridelení štátneho vyznamenania za desaťročia publikovania v novinách Mallarina kontaktuje mladá žena so žiadosťou o interview a dej naberie zlovestný spád. Spomienky ženy vedú časom späť do detstva, k udalosti spred 28 rokov s nepredvídaným, dramatickým dôsledkom.

„Velcí karikaturisté od nikoho nečekají potlesk, nekreslí kvůli uznání: kreslí, aby obtěžovali, aby znepříjemňovali život, aby si nechali nadávat. Mně nadávali, vyhrožovali, označili mě za persona non grata, zakázali mi vstup do restaurací, exkomunikovali mne. A já vždy opakoval jen jedno, mou jedinou odpovědí na stížnosti a útoky vždy bylo: karikatura možná skutečnost nadsazuje, ale nevymýšlí si ji. Možné pokřivuje, ale nikdy nelže.“

Jednou z tém románu je manželský vzťah preverovaný Javierovou tvrdohlavou povahou a nekompromisným zosmiešňovaním nielen politikov, ale aj priateľov, otcových obchodných partnerov a rodiny. V dôsledku toho si jeho manželka Magdaléna kládla otázku, či stojí za to postupne všetkých strácať. Javierovými typickými vlastnosťami sú aj pýcha a samoľúbosť, vôbec nie je jednoduché konfrontovať ho s odlišnými názormi. Sám si tieto vlastnosti uvedomuje a zvádza preto vnútorný konflikt. Vnútorný monológ, asociatívnosť a občas komplikovanejšie vety vôbec neprekážajú, kniha sa číta veľmi dobre aj kvôli očakávaniu ďalšieho vývoja.

Ďalšou rovinou Vásquezovej prózy sú médiá a ich vplyv na životy ľudí. Ak Vásquez píše, že „Odebírat noviny znamenalo v té době očekávat každé ráno proměnu světa“, tak sa to dá čítať aj v kontexte neustálej prítomnosti násilia v Kolumbii. Atentáty, výbuchy, únosy, zabíjanie zo strany narkobarónov spôsobovali prostredníctvom novín premenu sveta „někdy v podobě prudkého otřesu všeho do té doby známého, jindy pootevřených dveří do posunuté skutečnosti“. Pozícia karikaturistu v novinách potom nie je úplne jednoznačná. Jeho prvotným zámerom nie je zmeniť svet alebo vyvolať búrlivé nahnevané reakcie, neuvedomelým dôsledkom jeho konania sa však práve toto môže stať. Román Reputace prostredníctvom nezvyčajnej profesie hlavnej postavy kladie čitateľovi pozoruhodné otázky, ktoré budú po prečítaní knihy ešte dlho rezonovať.

Juan Gabriel Vásquez: Reputace
Preklad: Anežka Charvátová
Paseka 2017
184 strán

Zobraziť diskusiu (0)