Ústrednou postavou skôr komornejšie vystavaného rozprávania je Fiona Mayeová. Sudkyňa vyššieho súdu, uznávaná vážená dáma, mimoriadne cenená pre svoje profesijné schopnosti a nadpriemernú inteligenciu. Bezdetná Fiona prakticky celý súkromný život podriadila kariére, čo jej aspoň čiastočne vykompenzovalo obetované a nenaplnené materstvo. Problémy nastanú, keď jej manžel Jack, bezdetnosť znášajúci podstatne horšie, zacíti istú možnosť otcovstva v inom vzťahu. Doposiaľ až prekvapivo bezproblémové manželstvo začne naberať vážne trhliny. Napätie sa vystupňuje, keď Fionu povolajú k neodkladnému súdnemu sporu. Neplnoletý mladík Adam a jeho najbližšia rodina – všetci členovia cirkvi Jehovových svedkov – odmieta krvnú transfúziu, ktorá ho môže zachrániť pred prudko postupujúcou leukémiou. Hra o záchranu cudzieho života i vlastnej rodiny sa môže začať.

McEwan tu s ľahkosťou prelína hneď niekoľko myšlienkových rovín. Pomerne útly a strohý, zato však mimoriadne hutný a obsažný text, organicky spája prvky rodinnej, súdnej i sociálnej drámy. Príbeh zložený z perfektne vybrúsených, skvele čitateľných viet, ponúka viaceré, rozlične interpretovateľné pohľady na spoločnosť, považujúcu sa za slobodnú, demokratickú, vyspelú a sekulárnu. Autor s bravúrou odkrýva odvrátenú stránku úspechu vo svete plnom prakticky nekonečných možností. Jeho častý deštruktívny zásah do súkromia, mnohokrát zanechávajúci nenapraviteľné škody. Všíma si zvláštne paradoxy, voči ktorým rozhodne nie je imúnna ani moderná liberálna spoločnosť. Človek v práve na vlastné slobodné sebaurčenie dokáže z rôznych dôvodov podľahnúť absurdným doktrínam, ktoré ho v konečnom dôsledku nijako neoslobodzujú, ale slobodu v rozmanitých podobách systematicky likvidujú. Kniha citlivo vraví o tom, ako je v čoraz relatívnejšom svete zbavenom zodpovedných morálnych autorít ľahké prepadnúť nehoráznym bludom, následky ktorých sú vždy len katastrofálne.

Ian McEwan píše s istotou ostrieľaného matadora, ktorý už má svoje obľúbené ťahy, ale nepostráda ani dostatok potrebnej invencie. Jeho rukopis zdobí rokmi vypilovaný úsporný minimalizmus, poskytujúci však maximálnu výpovednú hodnotu. Opiera sa o adekvátnu znalosť prostredia, do ktorého umiestnil svojich hrdinov, takže k nejakej lacnej povrchnosti neskĺzne ani na moment. Výsledný tvar je kompaktný a presne vyvážený, pričom ponecháva dostatočne široký priestor čitateľovi na to, aby si v texte našiel „ten svoj“ pohľad.

Právo na život predstavuje skôr pokojnejšiu, takpovediac uhladenejšiu spisovateľovu tvár. McEwan už toľko neprovokuje a nebúri sa voči zavedeným poriadkom. So stíšenými emóciami a s pôsobivou dávkou kultivovaného racionalizmu zobrazuje niektoré z paradoxov modernej liberálnej doby, ktoré dokážu jednotlivca morálne rozložiť a priviesť až k nezvratnej osobnej tragédii. Výborne čitateľná a zároveň trvácna, premýšľavá záležitosť.

Ian McEwan: Právo na život

Vydal: Slovart 2016 (edícia MM)

Preklad: Katarína Jusková

176 strán

ukážku z knihy si môžete prečítaťTU

Zobraziť diskusiu (0)