Ján Blažovský
23.1.2019

Temný karneval

Americký spisovateľ Ray Bradbury (1920 – 2012) dokázal počas svojho dlhého života spojiť literárnu fantastiku s poetickým jazykom a uznania sa mu dostalo nielen prostredníctvom žánrových cien, ale dokonca aj od amerického prezidenta. Každý spisovateľ má svoje publikačné začiatky a u Bradburyho to bola kniha Temný karneval, kde ako mladý autor prezentoval doslova explóziu nápadov a imaginácie predznamenávajúcej neskoršiu tvorbu.

Nedá sa nepochváliť edíciu nanovo vydávaných kníh Raya Bradburyho, pretože za iných okolností by sme sa k jeho dielam dostali asi len v antikvariáte. V elegantnom dizajne máme takto k dispozícii kultový román 451 stupňov Fahrenheita (Plus 2015), o nič menej známe Marťanské kroniky (Plus 2017) a pôsobivú zbierku Ilustrovaný muž (Plus 2017). Žánrovo patria poviedky z Temného karnevalu do hororu, postavy však konajú vždy ľudsky, hoci nie vždy sú to práve ľudia. Upíri alebo iné nadprirodzené bytosti prekvapujú solidaritou, ich spoločenský život je v určitom zmysle dokonca postihnutý stigmou ich inakosti.

Bradbury vyzdvihuje také vlastnosti, ktoré robia človeka za istých okolností silným, no za iných ho oslabujú. Obnovené spomienky na dávno zabudnutú lásku, strach zo samoty, utkvelé myšlienky bez schopnosti zbaviť sa ich, citová púšť ako dôsledok moderného životného štýlu, tieto a ďalšie strhnú masku, pod ktorou sa nachádza ľudská prirodzenosť so svojimi obavami a túžbami. Pravidelne sa opakuje motív hry: veľa dôležitých a dramatických zvratov alebo udalostí sa odohráva počas hrania detí alebo ritualizovaného správania dospelých, ktoré tiež môžeme považovať za hru.

Niektoré poviedky sú voľne prepojené, preto je lepšie čítať knihu od začiatku a nevyberať si ich náhodne. Viackrát sa stretneme so zvláštnou rodinou Elliottových s ich nezvyčajnými problémami. Hrdinovia Bradburyho príbehov sú neraz deti so svojou nevinnosťou a neskazeným pohľadom na svet - neplatí to ale absolútne a keď sa dieťa rozhodne vraždiť, je to naozaj diabolská záporná postava, hoci neprehovorí ani slovo. Idealizovaný svet odrazu naruší ruptúra, napr. v podobe smrti niekoho blízkeho a ozveny takejto udalosti znejú z detstva až do dospelosti.

Nezabúdajme ale, že pred sebou máme hororové poviedky, poetickým jazykom napísané strašidelné historky. Svoje miesto v nich majú vrahovia, nadprirodzené bytosti alebo bizarné nápady ako napr. uvedomenie si vlastnej kostry s poriadne zlovestným vyústením. Každú poviedku uvádza pár autorových viet, dozvieme sa tak o inšpiračných zdrojoch (občas rovnako strašidelných ako sama poviedka), ale aj niekoľko skutočne zaujímavých faktov, ako napr. ten, že Bradburymu dopomohol k sláve aj toho času mladý redaktor Truman Capote. Pre všetkých, ktorí na tvorbu tohto významného amerického spisovateľa ešte nenatrafili, sa dá odporučiť, aby siahli po všetkých knihách spomínaných v úvode článku. Tí, ktorí poznajú predovšetkým jeho vedecko fantastické poviedky a romány, budú určite nadmieru spokojní aj s pochmúrne ladeným poetickým Temným karnevalom.