U Miloša Janouška je fantastika skôr kulisou, divadelnou scénou, na ktorej sa ľudia dostávajú do hraničných situácií. Podobne písal svoje poviedky Ray Bradbury. Obaja sa venujú skôr skúmaniu ľudí, ich správaniu naprieč priestorom a časom, vedecká fantastika je tu potom prostriedkom, nie hlavným zámerom. Častou témou Janouškových textov sú stretnutia – s hrôzou neznámeho javu; často dvoch kultúr alebo skôr civilizácií, pričom jedna sa na začiatku považuje zamlčane alebo otvorene za nadradenú. Stretnutie tento postoj spochybní.

Stručnosť textov nedovoľuje podrobne vykresliť psychológiu postáv, dôraz sa teda presúva na fantastické ozvláštnenie, nápad a pointu. Vo viac ako dvoch desiatkach poviedok nám Miloš Janoušek priniesol rôzne verzie možných koncov sveta, stretnutí s rôznorodými civilizáciami a zvláštnymi, možno až nadprirodzenými javmi. Na knihe je lákavá hneď na prvý pohľad aj obálka od Martiny Pilcerovej. Zobrazuje motív pútnika alebo snáď strážcu tajomstva vo svete po katastrofe, kde ostali už len ruiny predchádzajúcej veľkoleposti.

Miloš Janoušek využíva priestor poviedky na iróniu a poukázanie malicherností majúcich niekedy až deštruktívne dôsledky na medziľudské vzťahy. Príkladom je aj poviedka Malé kúzla dlhých letov. S odľahčeným odstupom poukazuje na nemennú povahu človeka, jeho neochotu obetovať sa v prospech komunity napriek tomu, že sám dostával dlhodobo poskytovanú pomoc. Kombinovať fantastiku a vtip nie je jednoduché, autorovi sa to napriek tomu opakovane naozaj podarilo.

Z viacerých textov na čitateľa sprisahanecky žmurkajú odkazy na filmy a literatúru. Postavy z Testamentu sú beznádejne ľudské, aj keď obklopené pokročilými technológiami, prípadne presne naopak úplne jednoduchou situáciou. Žánrovo niektoré poviedky hraničia s hororom, využívajú motív izolácie ako nedostatku komunikácie, možno až určitého pomätenia, prelínania navzájom cudzích svetov. Niektoré z týchto textov sú naozaj zlovestné, napríklad Posledné metro a Ignatij.

Janoušek rád pracuje s mytológiou a známymi príbehmi, prekrýva ich novým významom, čo vyvoláva dojem literárnej hry. V poviedke Lazarov efekt šikovne použil rozšírenú predstavu o procese umierania spojenom s dlhým tunelom a svetlom na jeho konci. Inde sa zas môžeme stretnúť s upravenými biblickými námetmi, postkatastrofickými situáciami a ďalšími fantastickými témami. Jeho textom to dodáva sviežosť, na čom sa nezriedka podieľa aj napätie a premyslená pointa. Niektoré príbehy končia otvorene, čitateľ si dotvára vlastnú interpretáciu a môžeme tiež uvažovať, ako by sa osudy postáv vyvíjali, ak by sa autor rozhodol napísať o nich dlhšiu novelu, prípadne román. Neostáva len dúfať, že sa na dlhší text podujme a obohatí slovenskú fantastiku rovnako ako to dosiahol knihou Testament.

Miloš Janoušek: Testament
Artis Omnis 2015
184 strán

Zobraziť diskusiu (0)