Marta Slizová
24.4.2024
Těžké duše. O čem sní stárnoucí bílí muži
Spoločne s telami starnú aj duše, ktoré sa časom výraznejšie zrkadlia v našej tvári. Niekedy som si o vráskach myslela, najmä o tých výrazných a tuhých, že sú to rany, z ktorých sme sa nedokázali vyspať, nedokázali sme sa ich striasť. Pripomínajú nám, ako veľmi sme krehkí, zraniteľní, nemožní, strnulí. Starnutie nie je sranda. Teda, nemusí byť. Najmä vtedy, keď si prestaneme rozumieť a naše telo aj dušu ovládnu pochybnosti, či je s nami a naším životom všetko v poriadku.
Gitara, pot, heavy metal a čapovaná dvanástka
Johanes, hlavná postava románu a zároveň jeho rozprávač, je rozvedený, čoskoro päťdesiatročný muž s dospievajúcou dcérou. Takmer denne vypratáva byty, počúva heavy metal a spoločne so svojimi najlepšími priateľmi holduje pivu a krčmovej atmosfére, kde rozoberajú všetko „neprirodzené a nové“, čo so sebou priniesla moderná doba. Nerozumejú jej. Nechcú. Oni žijú v súlade so starým poriadkom sveta, kde chlípne komentáre adresované ženám, pravidelná krčma či permanentná póza tvrďáctva patrili do povinnej výbavy „správneho mužstva“.
Život sa vytráca. Telo chradne
Těžké duše sú románom o startnutí generácie mužov, ktorí spomínajú na mladosť v rokoch deväťdesiatych, na pocit dôležitosti a zmysluplnosti života, keď stačilo málo, aby sa človek cítil uspokojený a šťastný.
Dnes však Johanes trpí. Trpí, lebo cíti krivdu. Trpí, lebo si nerozumie. A takisto odchodu svojej ženy, dospievaniu svojej dcéry a ani dobe, v ktorej žije. Nerozumie, kedy a ako sa mu život zvrtol na miesta, kde sťažka udrží jednu pozitívnu myšlienku. Cíti sa sám a zatrpknutý. Pije veľa a často, no najmä smúti. Chýba mu závan nostalgie, keď sa cítil dôležitý, chcený a videný. Chýbajú mu staré časy a koncerty s najlepšími priateľmi, tranz hrania na gitare, pot a poriadny zvuk heavy metalu vychádzajúci z neho samotného. Cíti, že hudba ho dostala z každého dna, ktorým kedy prechádzal. A tiež láska a dotyk ženy: vlhký a túžobný.
Hlavne nestratiť zmysel pre humor, túžbu po ženách a lásku k hudbe
Iva Hadj Moussa miestami vtipne, miestami trefne a najmä otvorene komunikuje krízy a túžby súčasných päťdesiatnikov, ktorí sa vo svojej koži necítia dobre a chradnú. Zároveň sa však odmietajú vzdať svojich zvykov a zlozvykov, sú zranení a neistí. Nikto im totiž nepovedal, ako starnúť a žiť vo svete, ktorému tvrdošijne odmietajú rozumieť.
Iva Hadj Moussa: Těžké duše. O čem sní stárnoucí bílí muži
Host, 2024
