Sexuálne násilie ako nástroj imperializmu
Kolekcia esejí fínsko-estónskej spisovateľky nie je venovaná výlučne osudu žien vo vzťahu k Putinovmu násilníckemu Rusku. O Putinovej vojne proti ženám autorka predniesla reč v roku 2023 na pôde Švédskej akadémie, tento prejav podnietil vznik týchto esejí.

Mocenská, politicky a vojensky podporená mizogýnia je ústredným nástrojom a signálom krutosti, ktorá túto mašinériu sprevádza. Kým v západných krajinách prebiehajú debaty o povinných kvótach pre ženy vo firmách a v parlamentoch, v Rusku a na územiach okupovaných Ruskom na Ukrajine ide ženám o prežitie.

Oksanen disponuje vďaka svojmu pôvodu (jej matka vyrastala v Estónsku v časoch Sovietskeho zväzu, až potom odišla do Fínska) intenzívnym prežívaním sovietskej i postsovietskej skúsenosti.

Viacnásobne upozorňuje na nezáujem Západu všímať si tieto najkrutejšie mechanizmy moci a ovládnutia ľudí. Politici a pozorovatelia boli a čiastočne sú pomýlení romantickými predstavami Východu. Alebo sú iba neinformovaní a naivní. Ruská agresia proti Ukrajine mnohých vyliečila, ale terapeutická sila tejto vojny sa postupne vyčerpáva a dosť je tých, ktorí sa opätovne vrátia do vlastnej mentálnej rieky.

Sofi Oksanen si všíma sexuálne násilie páchané na Ukrajine, je zásadným faktorom genocídy Ukrajincov. V domácej ruskej politike mizogýnia bráni vstupu žien do politiky. V medzinárodnej politike ide o nástroj ruského imperializmu a najnovšej formy kolonializmu, keď Rusko stále drží pri živote falošný sen o východnej ríši hodnôt v konfrontácii so západným svetom úpadku a mravného rozkladu.

Toto nie je luxusný feminizmus maličkostí
Sexuálne násilie ako prostriedok sovietskej kolonizácie nie je ničím novým. Kým ostatné svetové veľmoci odkrývajú minulosť a kajajú sa za staré zločiny, Rusko zostáva na mieste. Porušovanie ľudských práv sa neskončilo. Sovietsky zväz v okupovaných krajinách ničil pamäť, teraz sa o to isté pokúša Rusko na Ukrajine.

Dosiahnutie spravodlivosti bolí, pritom „sexuální válečné zločiny nejsou žádnou záhadou, nedějí se samovolně ani nepochopitelným způsobem“. Kým hrdinovia v uniformách dostanú po smrti pamätníky, obete sexuálnych zločinov nemajú sochy ani poštové známky.

Ruskí vojaci desaťročia formovaní mýtom o Veľkej vlasteneckej vojne dnes na Ukrajine opäť drancujú, týrajú nevinných a znásilňujú ženy. Sexuálneho násilia sa dopúšťajú v domoch obetí, ale aj na verejnosti alebo v ilegálnych detenčných a filtračných táboroch. Zločiny vojakov sú legitimizované ako hrdinské činy. Ruská duma schválila zákon, ktorý účastníkov „špeciálnej vojenskej operácie“ dopredu amnestuje za malé a stredné zločiny. Ruskom páchané sexuálne násilie je dokonca označované za „nápravné znásilňovanie“. Podľa Putinovej vlády je úlohou Ruska napraviť všetkých, ktorí sú nakazení Západom.

Ruský mentálny svet je zjazvený cynizmom a deformovaný Putinovým mačistickým marketingom. K tomu sa pridáva všeobecná tolerancia domáceho násilia. Feministky sú označované za teroristky.

Hlas Sofi Oksanen je naliehavý a veľmi vážny. Jej feminizmus sa nevenuje luxusným maličkostiam, tu ide naozaj o elementárnu slobodu a život. Kto myslí dekolonizáciu sveta úprimne, nemôže ignorovať Putinovo Rusko. Teraz je najväčším hriechom mlčať.

Sofi Oksanen: Do stejné řeky (Putinova válka proti ženám)

Preklad: Petr Kujal

Odeon, 2024

Zobraziť diskusiu (0)